Chrám svätého Juraja (Belaštenský monastier)
Chrám svätého Juraja (bulh. Църква „Свети Георги“ – Cărkva „Sveti Georgi“), je monastiersky chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v areáli Belaštenského monastiera pri dedine Belaštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][1][2][3]
| Chrám svätého Juraja v Belaštenskom monastieri | |
| pravoslávny monastiersky chrám | |
 pohľad na chrám zo severozápadu
| |
| Patrocínium: svätý Juraj | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Rodopi |
| Dedina | Belaštica |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| - eparchia | Plovdivská |
| - duchovný okruh | Plovdivský |
| - farnosť | Belaštica |
| Súradnice | 42°03′22″S 24°44′37″V / 42,056173°S 24,743521°V |
| Výstavba | |
| - dokončenie | 1831 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 1. august 1839 (Nikifor (plovdivský metropolita)) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Church of Saint George in Belashtitsa monastery | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
Dejiny upraviť
Výstavba chrámu prebehla v roku 1831. V rokoch 1838[4] – 1840[3] bol chrám vyzdobený freskami.[4] 1. augusta 1839 bol chrám vysvätený. Svätiteľom bol plovdivský metropolita Nikifor.[4] 5. – 6. januára[4] 1878 bol monastier vypálený v priebehu bojov medzi ruskými a tureckými vojskami, ktoré prebiehali v areáli medzi dedinami Părvenec a Brestnik v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[3][4] Chrám však ostal bez väčších škôd[4] a vzápätí bol reštaurovaný z prostriedkov obyvateľov Belaštice.[3]
V roku 1980 získal chrám spolu s celým areálom monastiera štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1] Od roku 2000 prebiehali na chráme niekoľko rokov reštauračné práce.[2]
Charakteristika upraviť
Výzdoba upraviť
Chrám bol vyzdobený freskami s vysokou umeleckou hodnotou, ktorých autorom bol jeden z najvýznamnejších bulharských zografov Zachari Zograf[4][3] v spolupráci s jeho žiakmi.[3] Fresky sa však nezachovali,[3][4] keďže v 30. rokoch 20. storočia boli na príkaz vtedajšieho starostu dediny Belaštica zamaľované.[4]
V priestore pred prestolom v chráme sa nachádza granitový blok, na ktorom sa nachádzali reliéfy a nadpisy zhotovené v 2. storočí, ani tie sa však do súčasnosti nezachovali, boli však v minulosti preskúmané a opísané G. Cukalasom a A. Dumontom. Boli sústredené do dvoch pásov. V hornom páse bol reliéf zobrazujúci dvoch jazdcov na koňoch a pod reliéfom sa nachádzal nápis Alexandros Filipu Agoreos. V dolnom páse boli vyobrazené figúry troch chlapcov a jednej ženy a grécky nápis, ktorý v preklade znamenal Svojim deťom.[3] Granitový blok má rozmery 63x39 cm a pôvodne slúžil ako oltár na uctievanie tráckeho vojnového boha v svätyni, ktorá sa pôvode nachádzala na mieste dnešného monastiera.[4]
V pivničných priestoroch chrámu sa na stene nachádza ktitorský (sponzorský) nápis, ktorý je napísaný na mramorovej vo forme básne a je venovaný sponzorom výstavby kašny v monastierskom dvore.[3]
Ďalšími významnými súčasťami výzdoby chrámu je vzácny ikonostas, z roku 1777 darovaný chrámu chadžim Jovanom zo Stanimaky (dnešný Asenovgrad), ikona svätej Bohorodičky z roku 1772 a diskos z konca 18. storočia.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]
Rok vyhlásenia: 1980[1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy[1]
Galéria upraviť
-
pohľad na chrám z juhu -
pohľad na juhozápadnú časť budovy s chrámovou predsieňou -
pohľad na východnú fasádu chrámu -
pohľad na južnú fasádu chrámu -
pohľad na západnú fasádu chrámu -
detailný pohľad na vrchnú časť východnej fasády -
schodisko vedúce k chrámu z monastierskeho dvora
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b PEJČEV, Pejčo. Selo Belaštica – minalo i nastojašte. Plovdiv : Pejčev/Nova prints, 2011. 176 s. S. 138 – 145.
- ↑ a b c d e f g h i j DOJČINOV, Dojčin. Plovdivski svetini. Plovdiv : Kompas P, 2005. 152 s. ISBN 954-91-422-2-1. S. 48 – 57.
- ↑ a b c d e f g h i j TULEŠKOV, Nikolaj. Belaštenskijat manastir Sveti Georgi Pobedonosec. Арх & Арт (Izdatelstvo Arch&Art), 1996, čís. 17, s. 12 – 13. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Juraja (Belaštenský monastier)
