Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla (Poprad)

Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla je gréckokatolícky chrám na Ústecko-Orlickej ulici v Poprade.

Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla
Chrám počas výstavby
Patrocínium: Svätý Peter a Svätý Pavol
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský
Okres	Poprad
Mesto	Poprad
Náboženstvo	kresťanstvo
- cirkev	gréckokatolícka
- eparchia	Prešovská gréckokatolícka archieparchia
- protopresbyterát	Poprad
- farnosť	Poprad
Adresa	Ústecko-Orlická 5500/1A 058 01 Poprad
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	29. jún 2013 (Ján Babjak, prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita)
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

História farnosti a chrámu

Gréckokatolíci žili na území Popradu už v období Prvej Československej republiky a Slovenského štátu. Jurisdikčne patrili pod farnosť Vernár, ktorá bola najbližšou gréckokatolíckou farnosťou. Už v tomto období vtedajší farár vo Vernári Pavol Spišák žiadal Biskupský úrad v Prešove o zriadenie farnosti v Poprade a o samostatnú duchovnú starostlivosť o veriacich. V období rokov 1950 až 1968 nebolo možné zriadiť farnosť. V tomto období komunistickej industrializácie a kolektivizácie prišiel do Popradu a okolia veľký počet gréckokatolíkov z celého východného Slovenska. V uvedenom období sa mnohí asimilovali medzi rímskokatolíckych veriacich, niektorí však v roku 1968 začali hlásiť ku gréckokatolíckej cirkvi a angažovať sa pri jej obnovení. Kňazi bývajúci v Poprade slúžili pre Vernár, Svit a slúžili aj pre Batizovce. Napriek nemožnosti zriadiť farnosť pôsobili kňazi aj v samotnom Poprade. Priekopníkom tohto úsilia bol kňaz Michal Vasiľ (1969 – 1976), ktorý najprv dochádzal z Košíc a neskôr žil v podnájme. Napriek ťažkostiam sa venoval pastorácii v Poprade a okolí (Vernár, Svit, Batizovce), často aj bez prítomnosti svojej rodiny. V rokoch 1976 až 1977 bolo administrovanie zastupované z iných farností. Situácia sa zmenila v roku 1978 príchodom kňaza Emila Zorvana st. (1978 – 1986), ktorý prišiel bývať do Popradu. Farnosť spravoval zo svojho bytu. V byte učil ľudí liturgický spev, pripravoval ich na prijatie sviatostí a povzbudzoval k aktivite vo vyznávaní svojej viery. V roku 1986 prišiel do Popradu kňaz Vladimír Tomko (1986 – 1990) ktorý ešte býval v podnájme, ale svojou aktivitou prispel k získaniu farskej budovy. V roku 1987 kúpil v centre mesta Poprad dom, ktorý bol za dva roky prestavaný na farskú budovu, za pomoci veriacich z Popradu, Vernára a aj rímskokatolíckych veriacich. Po skončení komunistického režimu vznikla v roku 1990 samostatná farnosť v Poprade.

Liturgie sa slúžili v rímskokatolíckych kostoloch. Prvým správcom farnosti sa stal 1. júla 1990 kňaz Michal Hospodár (1990 – 1993), ktorý začal projektovú prípravu výstavby gréckokatolíckeho chrámu v Poprade. Okrem Popradu obsluhoval aj farnosť Svit. Až za pôsobenia kňaza Gabriela Székelya sa napriek finančným ťažkostiam začali v roku 1998 stavebné práce. V roku 2004 pribudol k Svitu aj Liptovský Mikuláš (do roku 2009) a v roku 2007 Vernár. V stavbe chrámu sa pokračovalo v roku 2005 po radikálnej zmene projektu do dnešnej podoby. Vďaka veľkej finančnej pomoci zahraničných nadácií a mnohých jednotlivcov, vďaka viacerým stavebným firmám, pomoci veriacich a osobnej každodennej starostlivosti kňaza Miroslava Bartoša sa v roku 2010 podarilo dokončiť chrámovú časť stavby. Prvá svätá liturgia bola v chráme slúžená 27. marca 2010. Chrám posvätil 29. júna 2013 prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak. Oproti pôvodnému projektu bola v roku 2004 zmenšená kapacita chrámu, čím vznikli pastoračné priestory a byty pre kňazov. Tie boli dokončené v rokoch 2012 až 2013, pastoračné centrum v roku 2013. Pôvodná farská budova sa využíva aj na komerčné účely.

V chráme sa nachádzajú relikvie svätých Petra a Pavla, blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča a blahoslaveného Vasiľa Hopka.

Duchovná správa

• o. Matúš Nastišin (farár-protopresbyter)
• o. Peter Koršňak (kaplán)

Externé odkazy

• Gréckokatolícka farnosť Poprad