Chryses (Apolónov kňaz)

Chryses alebo Chrysés alebo Chrýsés (starogr. ΧρύσηςChryses/iné prepisy: Chrysés/Chrýsés, lat. Chryses) je v gréckej mytológii kňaz boha Apolóna z mesta Chrýsy v Mýsii.[1][2]

Chryses sa snaží vykúpiť svoju dcéru Chryseidu od Agamemnóna, červenofigúrový volutový kratér, cca 360-350 pred Kr., objavený v Tarante

Chryses je jednou z postáv Homérovho veľkolepého eposu Iliada. V Homérových veršoch sa achájsky hrdina Achilles zmocnil mesta Lyrnéssa, aby zaobstaral achájskemu vojsku pred Trójou jedlo a korisť, pri rozdeľovaní koristi sa zahľadel do krásnej zajatkyne Bríseovny, ktorú si následne odviedol a žil s ňou potom v jednom stane.[3] Na začiatku desiateho roku trójskej vojny ich však osud rozdelil.

Achájci si po dobytí mýsijských Téb priniesli z výpravy ďalšiu bohatú korisť a medzi zajatcami bolo aj niekoľko dievčat.[3] Hlavný veliteľ achájskych vojsk Agamemnón si z nich vybral najkrajšiu, Chrýzeovnu, dcéru Chrysa, kňaza boha Apolóna z mesta Chrýsy v Mýsii. Netrvalo však dlho a otec si po ňu prišiel s bohatým výkupným.[2] Keď Agamemnón jeho ponuku odmietol a dokonca ho z tábora vyhnal, Chryses požiadal boha Apolóna, aby Achájcov potrestal.[3]

Apolón jeho prianiu vyhovel a zoslal na Achájcov mor. Keďže Agamemnón nepodnikal nič, aby si Apolóna udobril, Achilles zvolal vojakov na snem, aby sa poradili, čo podniknú. Na sneme im potom veštec Kalchas poradil, že Apolónov trest odvrátia jedine tak, ak Agamemnón Chryseovi dcéru vráti a ospravedlní sa. Agamemnón nato slovne napadol Kalchata i Achillea, ktorý sa ho zastal a vyhlásil, že sa dievčaťa zriekne len ak mu Achilles za náhradu dá Bríseovnu. Achilles, aj keď s tým nesúhlasil, podriadil sa a Agamemnón Chrýzeovnu vrátil.[4][3][5]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 213.
  2. a b Homér, Iliada, 1,364-413.
  3. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 94.
  4. Hyginus, Fabulae 106.
  5. Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 62.