Cirkevný otec (stredovek)

Cirkevní otcovia alebo Cirkevní Otcovia sú predstavitelia patristiky; duchovno-náboženskí spisovatelia kresťanstva do 7.storočia /zač. 8. storočia, ktorých svedectvo Cirkev považuje za zvlášť záväzné pre vieru. Tvoria spojovací článok medzi antickou filozofiou a stredovekou filozofiou.

Traja významní cirkevní otcovia uctievaní spoločne ako Traja svätitelia - sv. Ján Zlatoústy, sv. Bazil Veľký a sv. Gregor Nazianzský (Teológ)

Slovo Otec získalo tento svoj význam v priebehu 4 storočí, ktoré boli považované za zlatý vek patristiky. Termín sa používal pre rozlíšenie od slova „Otcovia“, ktorým sa označovali biskupi, zhromaždení na koncile.

Kritériá

Aby bol niekto označený za cirkevného Otca, je potrebné aby spĺňal nasledovné štyri kritériá:

• pravovernosť
• starobylosť
• cirkevné schválenie
• svätosť života

Členenie

Chronologicky sa zvyknú členiť nasledovne:

• apoštolskí otcovia (koniec 1. storočia – pol. 2. storočia):
  • Klement Rímsky
  • Ignác Antiochijský (Bohonosec)
  • Polykarpos
  • Papias
  • Barnabáš
• apologetickí otcovia (predstavitelia apologetiky) (2. st. – zač. 3. storočia):
  • Justinus (100 – 167)
  • Tatianus (* okolo 130)
  • Atenagoras z Atén (2. pol. 2. stor.)
  • Theofilos z Antiochie (+ okolo 186)
  • Irenej z Lyonu (okolo 140 – okolo 202)
  • Hippolytos Rímsky (+ okolo 236)
  • Tertullianus (okolo 160 – okolo 240)
• predstavitelia prvých pokusov o systematizáciu teológie (3. st. – zač. 4. storočia):
  • Origenes (asi 185/6 – 254/5)
  • Atanáz Alexandrijský (295 – 373)
  • Cyril Jeruzalemský (315 – 386)
  • Arnobius (3. – 4. st.)
  • Lactantius (asi 260 – po 317)
• predstavitelia prvej historickej sebareflexie kresťanstva (4. st. – zač. 5. storočia):
  • Eusebius z Cézarey (okolo 265 – 340)
  • Hilarius z Poitiers (okolo 315 – 367)
  • Ambrosius Milánsky (okolo 340 – 397)
  • Ján Zlatoústy (344 – 407)
  • Bazil Veľký (330 – 379)
  • Gregor Naziánsky (329 – 389)
  • Gregor Nysský (okolo 335 – 394)
  • Cyril Alexandrijský (ca. 370/380 – 444)
• predstavitelia praktickoteologických snáh (koniec 4. st. – pol. 5. st.):
  • Hieronym (348 – 420)
  • Augustín z Hippa (354 – 430)
• poslední cirkevní otcovia a prví scholastici (5. st. – zač. 8. storočia):
  • na Východe:
    • Synesios z Kyrény (370 – 450)
    • Nemesios z Emesy (1. pol 5. stor.)
    • Leontios Byzantský (585 – 662)
    • Maxim Vyznávač (580 – 662)
    • Izák Sýrsky (7. st.)
    • Ján Damaský (700 – 750)
  • na Západe:
    • Boethius (480 – 524)
    • Cassiodorus (490 – 583)
    • Martin z Bracary (+580)
    • Izidor zo Sevilly (560 – 636)
    • Beda Venerabilis (674 – 735)

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Externé odkazy

• Zbierka mnohých textov cirkevných Otcov v angličtine -- CCEL