Command & Conquer: Red Alert
Command & Conquer: Red Alert je realtimová strategická počítačová hra, ktorú v roku 1996 vydalo americké Westwood Studios. Je súčasťou série počítačových hier Command & Conquer. Je druhou hrou série Command & Conquer po hre Command & Conquer, ale dejovo je prvou hrou série a tvorí jedinečný svet v alternatívnej histórii. Na príbeh hry nadväzuje hra Command & Conquer: Red Alert 2 (vydaná v roku 2000) a Command & Conquer, vydaná v roku 1995. Autorom hudby je podobne ako u ďalších hier série americký skladateľ Frank Klepacki.
Hra bola 31. augusta 2008 uvoľnená ako freeware štúdiom Electronic Arts, ktoré v roku 2003 kúpilo pôvodného výrobcu hry Westwood Studios. Hru podporujú obidva vtedajšie operačné systémy – aj MS-DOS aj Windows 95.
Hra zachytáva fiktívny vojnový konflikt medzi štátmi západnej Európy (Spojenci) a Sovietskym zväzom spôsobený nekonaním sa druhej svetovej vojny odstránením Adolfa Hitlera pred uchopením moci. Pre hru vznikli dva datadisky – Counterstrike a Aftermath. Hráč si môže vybrať hru za ZSSR alebo za Spojencov.
Príbeh upraviť
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Začiatok vojny upraviť
Dej sa začína v tajnom laboratóriu v púšti neďaleko Trinity (v štáte Nové Mexiko v USA) v roku 1946. Vedec Albert Einstein objavil technológiu, ktorá mu umožnila zostrojiť stroj, pomocou ktorého sa môže presúvať v čase. Následne sa rozhodne zabrániť najväčšiemu svetovému konfliktu v dejinách ľudstva – druhej svetovej vojne. Pomocou stroja času sa presunie do roku 1924, kde stretne mladého Adolfa Hitlera, krátko po prepustení z landsberskej väznice v štáte Bavorsko v Nemecku, kde si odpykával trest za pivný puč. Pri podaní ruky ho Einstein eliminuje a následne sa vráti v čase späť do roku 1946.
Ale, keďže sa nekonala druhá svetová vojna, posilnilo sa politické i vojenské postavenie Sovietskeho zväzu a štátov východného bloku. Sovietskemu zväzu sa podarilo obsadiť Áziu a k okupácii celého eurázijského kontinentu mu chýba už len obsadiť západnú Európu a Stredomorie. Proti tejto hrozbe sa sformujú západné štáty (okrem neutrálneho Švajčiarska a Islandu) do Aliancie a začnú viesť partizánsku vojnu proti sovietskym vojskám v pohraničných oblastiach Československa, Maďarska a Poľska. Odpoveďou Sovietskeho zväzu pod velením Josifa Stalina bol útok vojsk proti týmto odbojovým skupinám. Keď sa štáty Aliancie rozhodli pomôcť partizánskemu odboju a zaútočili na vojská Varšavskej zmluvy, došlo k otvorenému vojnovému konfliktu.
Priebeh vojny upraviť
Priebeh spojeneckej a sovietskej kampane sa spočiatku prelína, v oboch kampaniach Spojenci na začiatku vyslobodia Einsteina, zajatého Sovietmi, a proti presile sovietskej armády stratia Grécko a Nemecko. Dejové línie sa rozchádzajú až v neskoršej fázi vojny.
Aliancia upraviť
Kampaň sa začína záchrannou misiou, v ktorej je nutné oslobodiť vedca Alberta Einsteina zo sovietskeho zajatia. Štátom Aliancie sa postupne podarí dosiahnuť niektoré strategicky dôležité miesta v strednej a východnej Európe, najmä zásluhou hráča hrajúceho za neznámeho generála. Napriek týmto úspechom sa sovietske armády valia Nemeckom a Balkánom, kde dobyjú a vyplienia Grécko. Až spojenecké pokroky v technológiách a zničenie sovietskych tajných výskumných centier znamená obrat vo vojne. Keď sa vojna obracia v prospech Aliancie, Stalin sa rozhodne použiť jadrové zbrane, ktoré mal v zálohe. Generálovi sa podarí zneškodniť hlavice ešte na raketovej základni. Po tomto triumfe spojenecké jednotky postupne obsadzujú Rusko a nakoniec aj Moskvu. V záverečnom videu je zobrazená situácia, keď spojenecká čata objaví v troskách sovietskeho vodcu Stalina. Na príkaz priameho nadriadeného – gréckeho generála Stavrosa – opustia miesto. Ten následne Stalina privalí sutinami ako pomstu za sovietske vyčíňanie v Grécku.
Sovietsky zväz upraviť
Na začiatku kampane musia sovietske vojská poraziť odboj v Toruni, v Poľsku. Až potom môže začať útok na spojeneckú Európu, ktorý je pre Sovietsky zväz veľmi úspešný. Po víťazstvách v Nemecku, porazení spojeneckých záškodníkov v jadrovej elektrárni v ZSSR a po víťazstvách nad spojeneckými silami v Taliansku, sa Sovietsky zväz približuje ku konečnému víťazstvu. Sovieti sa snažia získať spojeneckú technológiu chronosféru, ale napriek veľkej prevahe sa im to nedarí. Takisto sa im nedarí dolapiť Einsteina, vyslobodeného zo sovietskeho zajatia na začiatku kampane. Víťazstvo musia teda zavŕšiť inváziou do východného Anglicka, kde sa nachádza riadiace stredisko spojeneckých síl.
Koniec vojny upraviť
Aliancia upraviť
V kampani štátov Aliancie sú vojská Varšavskej zmluvy už natoľko oslabené, že nedokážu zastaviť postup Spojencov. Tí sa dostanú až do samotného Kremľa v Moskve. Stalin je pochovaný v troskách budovy generálom Stavrosom. Následne je obnovené Rusko, tentoraz už demokratické, ale je prakticky len vazalom západných veľmocí. Spojenecké víťazstvo vedie k hre Red Alert 2, kde je Rusko na začiatku prakticky bábkovým štátom Západu.
Sovietsky zväz upraviť
Úspechy na bojiskách aj v kontrarozviedke priviedli sovietsku armádu až do samotnej bašty Aliancie, Londýna. Spojenci sú nútení kapitulovať. Pri oslavách víťazstva v Buckinghamskom paláci je však Josif Stalin otrávený jedom v čaji veliteľkou NKVD Nadiou, s ktorou udržiaval milostný pomer. Tá následne nemenovanému generálovi porozpráva o Bratstve Nod, ktorého je členkou. Vzápätí ju ako nepotrebnú zastrelí Stalinov záhadný poradca Kane, hlava Bratstva Nod, ktorý generálovi predpovedá sľubnú budúcnosť po svojom boku. Celá sovietska kampaň sa tak končí fiaskom a vzájomným súperením sovietskych generálov o moc, čím Sovietsky zväz stráca vedúci postavenie v prospech západných štátov. Toto zakončenie vedie k hre Command & Conquer, kde súperí Bratstvo Nod proti GDI (Global Defense Initiative).
Externé odkazy upraviť
- Official Red Alert FAQ List[nefunkčný odkaz] – The original Command & Conquer: Red Alert