Cyril Daxner
Cyril Daxner (* 20. júl 1904, Tisovec – † 7. jún 1945, Bratislava) bol slovenský právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, účastník v Malej vojne, organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.
| Cyril Daxner | |
| slovenský právnik, dôstojník, novinár | |
 | |
| Narodenie | 20. júl 1904 Tisovec |
|---|---|
| Úmrtie | 7. jún 1945 (40 rokov) Bratislava |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | advokát, novinár |
| Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
| Profesia | právnik |
| Rodičia | Ivan Daxner |
| Príbuzní | Štefan Marko Daxner (starý otec), Karol Kuzmány (prastarý otec) |
| Commons |  Cyril Daxner |
Rodina upraviť
Starý otec Štefan Marko Daxner de Tótzabar (1822 – 1891) bol spoluzakladateľ Matice slovenskej, jeden z predstaviteľov Slovenského povstania 1848 – 1849 a tvorca politického programu aktuálneho až do roku 1918. Zapísal sa do dejín ako obranca Evanjelickej cirkvi a. v. pred maďarizáciou na Gemeri a Honte.
Otec bol Ivan Daxner (1860 – 1935), ktorý má priamu spoluúčasť na vytvorení Československej republiky a bol tajomníkom Slovenskej ligy. Podpisoval Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, teda dokumenty vedúce k vzniku Československej republiky.
Prastarý otec bol Karol Kuzmány, 1. historický podpredseda Matice slovenskej a superintendent Evanjelickej cirkvi a. v.
Medzi blízkych príbuzných napr. patrí Janko Jesenský (1874 – 1945) spisovateľ, politik a prvý slovenský nositeľ titulu národný umelec a taktiež Juraj Janoška (1882 – 1945) zast. župan, určitý čas predseda Slovenskej národnej strany, účastník Slovenského národného povstania, ktorý zomrel tragicky v roku 1945.
Životopis upraviť
Cyril Svetozár Daxner sa narodil 20. júla 1904 v Tisovci. Už v detstve prejavoval záujem o národné veci. Maturoval na Gymnáziu v Turčianskom sv. Martine a pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave, ktoré ukončil roku 1931.[1] Po získaní doktorátu z práva pracoval aj ako redaktor Národných novín v Martine.
Dejinný význam Cyrila Daxnera je v troch oblastiach: v aktívnej účasti v bojoch počas Malej vojny (1939), v organizácií SNP na východnom Slovensku a v kultúrnej i cirkevnej stope, ktorú zanechal v hornozemplínskej oblasti. Vojenskú prezenčnú službu totiž vykonával ako dôstojník delostrelectva v meste Vranov nad Topľou. Po zložení advokátskej skúšky si tu v roku 1934 otvoril kanceláriu.
Cyril Daxner bol známy originálnymi názormi, spoločenským, cirkevným životom, advokátskou praxou a pomocou obyčajným ľuďom. Všímal si aj európske politické dianie, čomu mu napomáhali jazykové znalosti. Ovládal ruštinu, maďarčinu a nemčinu.
Cyril Daxner nepatril k žiadnemu politickému zoskupeniu a jeho jedinou prioritou bola obrana národných práv Slovákov. Bol jednoznačne proti nacizmu a pangermanizmu.
V marci 1939 po maďarskom obsadení Podkarpatskej Rusi sa dobrovoľne hlási na veliteľstve v Prešove u Augustína Malára, ktorý prevzal velenie nad VI. zborom zabezpečujúcim obranu východného Slovenska.
Keď 23. marca 1939 vpadli maďarské jednotky z východu na územie Slovenska prevzal Cyril Daxner, ako nadporučík delostrelectva velenie nad útočnou skupinou zloženou z niekoľkých obrnených automobilov OA vz. 30 a vyrazil proti postupujúcim maďarským jednotkám. Počas bojov osobne obsluhoval jedno obrnené vozidlo a po zásahu granátom len o vlások unikol smrti. Jeho počiny ho zaradili k hrdinom Malej vojny (1939). K jeho skupine sa pridávajú aj mladí dobrovoľníci z prešovského telegrafného práporu. Cyril Daxner a jeho jednotka je nasadená do prudkých bojov v okolí Nižnej Rybnice.
Po vojne pôsobil ako advokát v meste Vranov nad Topľou a postupne sa dostal do opozície voči totalitnému režimu Slovenskej republiky 1939-40, pričom svoj odpor dával verejne najavo. Už v roku 1940 bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za slová, ktoré vyriekol v jednom z vranovských hostincov.
„Béla Tuka a Šaňo Mach sú zradcovia slovenského národa.“[2]
a zároveň
„nadával na Nemcov, že dovolili Maďarom vziať kus Slovenska a že až potom uzná Hitlera, keď pre Slovákov dačo dobré urobí.“[2]
V nasledujúcom období sa Cyril Daxner zapojil do organizovania odboja a bol kľúčovou postavou občianskej rezistencie na východnom Slovensku so spojením na Bratislavu. Organizoval spojenia s občianskymi skupinami v Humennom, Bardejove, Stropkove. Osobne spolupracoval s Viliamom Žingorom a Ľudovítom Kukorellim. Bol spoluorganizátorom vranovskej partizánskej skupiny známej pod názvom Pučkov.
Počas represívnej akcie na východnom Slovensku bol 19. apríla 1944 na základe udania konfidenta ÚŠB zatknutý spolu s manželkou. Od 15. mája 1944 bol väznený v Ilave a neskôr v Bratislave. Gestapo ho vo februári 1945 odvlieklo do koncentračného tábora Mauthausen-Gusen.
Po oslobodení chorý a podvyživený opúšťa loďou Rakúsko a vracia sa do Bratislavy 24. mája 1945. Pokúša sa dostať k rodinnému príbuznému Jankovi Jesenskému, no od únavy zaspal na ulici a z chladného počasia dostal zápal pľúc. Lekár prof. Sumbol sa ho snažil do poslednej chvíle zachrániť. Cyril Svetozár Daxner zomiera v nemocnici v Bratislave na Hlbokej ceste 7. júna 1945 a je pochovaný na cintoríne pri Kozej bráne.
Ocenenie upraviť
Roku 1945 in memoriam vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939; roku 1946 in memoriam Radom SNP I.tr.; Roku 1939 vyznamenaný Medailou za hrdinstvo a Pamätnou medailou za obranu Slovenska v marci 1939 udelené za bojové nasadenie v Malej vojne (1939). Posledné dve uvedené mu však po roku 1948 odobral komunistický režim.
Pamiatky upraviť
V centre mesta Vranov nad Topľou bola v roku 1964 odhalená pamätná tabuľa na dome, kde žil a pracoval. V roku 2015 bola odhalená jeho bronzová busta pred evanjelickým kostolom a. v. Ducha Svätého vo Vranove nad Topľou. Jeho pamiatku si uctila Slovenská advokátska komora, Matica slovenská a Evanjelická cirkev a. v. článkami venovanými jeho životu a odkazu.
Referencie upraviť
- ↑ Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online.
- ↑ a b MICHNOVIČ, Imrich. Vranov nad Topľov v 20. storočí. Vranov nad Topľou : mesto Vranov nad Topľou, 2002. ISBN 80-968841-8-2. Kapitola IV. Roky prvej slovenskej republiky 1938-1945 : Politický vývoj po 14. marci 1944, s. 184-188.
Literatúra upraviť
- Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2014, č. 10-11/2014
- Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej ÚPN a mestom Spišská Nová Ves v dňoch 19. - 20. marca 2015
- Malá vojna (Vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939), Príspevky a materiály konferencie v Michalovciach, 30. 3. 1993