Dóros (mytológia)
Dóros (starogr. Δῶρος – Dóros, lat. Dorus) je v gréckej mytológii vnuk Deukalióna a jeho manželky Pyrrhy, ktorí sa stali zakladateľmi nového pokolenia ľudí po potope sveta.
Z vôle najvyššieho boha Dia bolo hriešne ľudstvo potrestané potopou. Tejto skazy boli ušetrení za pomoci Prométea len Deukalión a Pyrrha. Zachránili sa vo veľkej truhlici (alebo arche), ktorá po deviatich dňoch veľkých dažďov pristála na vrcholku vrchu Parnas. Zachránení, keďže po svojej záchrane vykonali obetu bohom tak ako sa to patrí, Zeus ich omilostil a vyhovel dokonca ich prosbe nového zaľudnenia sveta. Na radu bohov potom hádzali za seba kamene, obrazne "kosti matky zeme", z ktorých povstali noví ľudia.
Deukalión a Pyrrha mali vlastného syna Helléna, ktorý sa stal praotcom všetkých Grékov. Keď sa Hellén oženil s nymfou Orseidou, splodili troch synov:
- Aiola – zakladateľa kmeňa Aiolov
- Dóra – zakladateľa kmeňa Dórov
- Xutha – ktorého synovia Achaios a Ión boli zakladateľmi kmeňov zvaných Achájci a Ióni
Dóros bol najmladším synom Helléna, vysťahoval sa na pohorie Parnassos,[1] kde založil prvú dórsku obec. Zrejme nemal žiadnych potomkov. Avšak, podľa Diodóra, jeho syn, Tektamos, viedol presídlenie Grékov a Pelasgov na Krétu[2].
Referencie upraviť
Zdroje upraviť
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dóros na českej Wikipédii.