Dôkaz existencie Boha

Dôkaz existencie Boha je pokus o dôkaz tvrdenia, že existuje Boh, a to pomocou filozofických pojmov bez odvolávania sa na zjavenie alebo tradíciu.

V dejinách teologického myslenia je vedľa ontologického dôkazu Božej existencie (tzv. dôkaz a priori) Anselma z Canterbury najznámejších tzv. „päť ciest dokazovania“ Tomáša Akvinského. V neskorších dobách sa postupne objavili ďalšie dôkazy aposteriórneho (skúsenostného) charakteru. Nie sú to však argumenty slúžiace na presviedčanie neveriacich, skôr ide o náčrt možnosti intelektuálnej reflexie vlastnej viery.

Ontologický dôkaz existencie Boha upraviť

Vypracoval ho sv. Augustín, ktorý tvrdil, že u všetkých ľudí jestvuje pojem Boha ako dokonalej bytosti, pričom tento pojem by nemohol vzniknúť, keby nejestvovala dokonalá bytosť aj v skutočnosti. Teda Boh jestvuje. V stredoveku obhajoval tento dôkaz Anselm z Canterbury.

Filozofi k tomuto dôkazu pristupujú rôzne: jedni sa k nemu stavajú pozitivne (napr. Bonaventura alebo Leibniz), iní ho z najrôznejších dôvodov kritizujú, napr. Anselmov súčasník Gaunilo, ale neskôr aj Tomáš Akvinský najmä Immanuel Kant. Kritika je v podstate založená na tom, že z pojmu nemožno odvodzovať reálnu existenciu.

Kozmologický dôkaz existencie Boha upraviť

Podľa tohto dôkazu Boh jestvuje ako prvá príčina všetkých vecí a javov. Tento dôkaz sa zakladá na predpoklade, že svet je konečný v čase a že jestvuje jeho nehmotná príčina. Kozmologický dôkaz existencie Boha podáva Platón, Aristoteles, Leibniz, Wolff a ďalší.

Teleologický dôkaz existencie Boha upraviť

Podľa tohto dôkazu je v prírode všetko usporiadané tak účelne, že to možno vysvetliť jedine ak pripustíme existenciu nadprirodzenej rozumnej bytosti, ktorá usporadúva všetky javy.

Dôkazy Tomáša Akvinského upraviť

Ďalšie aposteriórne dôkazy upraviť

  • Dôkaz z konsenzu ľudstva (tzv. morálny argument).
  • Dôkaz zo svedomia (existencia najvyššieho morálneho sudcu, zákonodarcu - tzv. etický argument).