DFS 39
DFS 39 tiaž Delta IV bolo pokračovanie série lietadiel s deltakrídlami Delta I, Delta II, a Delta III.
Vznik a vývoj upraviť
Projekt začal na podnet Gerharda Fieselera, ktorý hľadal návrh, ktorý by mu jeho spoločnosť postavila a s ktorým by sa zúčastnil leteckých pretekov Europarunflug v roku 1932. Výsledkom bol veľmi nezvyčajný návrh s delta krídlami, kačacími plochami a vrtuľami namontovanými na nose aj chvoste. Fieseler stroj postavil ako F-3 Wespe, ale ukázalo sa byť veľmi nestabilné, čo spôsobilo haváriu hneď pri prvom lete. Neskoršie úpravy nedokázali problémy napraviť a po ďalšej havárii Fieseler od projektu upustil.
Lippisch aj naďalej veril, že problémy sú riešiteľné a našiel spojenca v profesorovi Walterovi Georgiiovi z DFS (Deutsche Forchungsanstalt für Segelflug- Nemecký výskumný ústav pre vzduchoplavbu). Georgii zabezpečil podporu od RLM (Reichschluftfahrtministerium- Ríšske ministerstvo letectva), odkúpil lietadlo od Fieselera a začali ho spolu ďalej upravovať. V DFS Lippisch prestaval lietadlo, odstránil kačacie plochy aj zadnú vrtuľu a premenoval ho na Delta IVa.
Hoci lietadlo lietalo oveľa lepšie, než jeho predchodca, došlo k ďalšej havárii, ktorá viedla k vyšetrovaniu Lippischovho projektu. RLM a DVL (Deutschen Versuchsanstalt für Luftfahrt- Nemecký skúšobný ústav pre vzduchoplavbu) usúdili, že séria Delta nie je nebezpečná, ale smrtiaca. Iba Georgii ďalej podporaval Lippischa, aby nedošlo k zastaveniu výskumu.
Stroj bol opäť prestavaný, tentokrát s novými aerodynamickými úpravami založenými na Lippischových skúsenostiach, ktoré získal z klzáku Storch X. Nový stroj, pomenovaný Delta Ivb bol prvým krokom v správnom smere vývoja.
Úspech konečne prišiel s posledným kolom úprav. Lietadlo bolo zase prestavané, upravili sa krídla a na ich konce sa umiestnili malé dolu zatočené plutvy. Trup bol trochu predĺžený a bolo na neho umiestnené malé kormidlo. Výsledok, Delta IVc bol konečne stelesnením Lippischových predstáv. V roku 1936 bol stroj vzatý na testy do testovacieho centra Luftwaffe v Rechline, kde ho zalietal testovací pilot Heini Drittmar. Stroj dostal certifikát a oficiálne označenie DFS 39.
Stroj sa ukázal byť veľmi stabilný a dobrý dizajn konečne zaujal aj RLM, ktoré začalo s projektom X- programom vývoja raketovej stíhačky. Výsledkom bola raketová stíhačka Me-163 Komet.
Technické parametre upraviť
- Posádka: 1 pilot
- Dĺžka: 5,06 m
- Výška: 2,00 m
- Rozpätie krídel 10,21 m
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lippisch Delta IV na anglickej Wikipédii.
