Dedačovský potok[1] je potok v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Humenné na území obcí Dedačov a Hankovce. Je ľavostranným prítokom Laborca, ktorý ústi do Latorice. Nachádza sa v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.[2][3] Má dĺžku 3,0 km.[4]

Dedačovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Obec Dedačov, Hankovce
Prameň Dedačov
 - poloha Suchár
 - výška 381 m
 - súradnice 49°02′15″S 21°59′33″V / 49,0374°S 21,9925°V / 49.0374; 21.9925
Ústie Laborec
 - poloha Hankovce
 - výška 176 m
 - súradnice 49°01′50″S 21°57′01″V / 49,0305°S 21,9504°V / 49.0305; 21.9504
Dĺžka 3,0 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-30-03-2305
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň upraviť

Pramení v nadmorskej výške 381 m n. m. v centrálnej časti územia obce Dedačov na svahu lesa Suchár s 523 m n. m. v lesnom extraviláne zmiešanom s poľnohospodárskym extravilánom v okrese Humenné v Prešovskom kraji. Pramenná oblasť potoka má v suchom období veľmi nízky prietok vody.

Opis toku upraviť

Od prameňa tečie juhozápadným až západným smerom cez lesný extravilán, pravým brehom obmýva južné úbočie lesa Suchár, ľavým brehom obmýva severné úbočie lesa Pod lazom. V 218 m n. m. vteká do intravilánu Dedačova, v 193 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Dedačovom a obcou Hankovce. V 189 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a pokračuje územím Hankoviec, ľavým brehom obmýva drevospracujúcu prevádzku, v 176 m n. m. ústi do Laborca ako jeho ľavostranný prítok.[5][6][7] Pramení a preteká svojim horným tokom na území obce Dedačov a svojim dolným tokom preteká a ústi na území obce Hankovce. Nemá dôležitejšie prítoky.

Pôvod názvu upraviť

Názov vodného toku má pôvod v názve obce Dedačov, na území ktorej pramení a preteká.[8] Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1543 Dedacsou, 1773 Dedaczowcze, 1808 Dedačov.[9] Pôvodný význam slovného základu názvu obce dedač je toponymické apelatívum k jednotnému gramatickému číslu dedák s významom osadenstvo s prevahou starších obyvateľov, príp. ich blízkych príbuzných alebo potomkov, podobne ako junač.[10] Z toponyma Dedačov pridaním formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Dedačovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[11] Hydronymum Dedačovský potok bolo štandardizované v roku 1990.[12] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Dedačovský potok je jedinečným názvom (november 2023).

Referencie upraviť

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-13]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-10]
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 133-137. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  4. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 51, 60. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.
  5. Priebeh vodného toku Dedačovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-18].
  6. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 122. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  7. Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 20, 24, 103, 107. ISBN 80-85672-05-7.
  8. Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 61.
  9. KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 305.
  10. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (9). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2008, ročník 42, č. 3, ISSN 0023-5202. S. 166. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-18.]
  11. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  12. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 51, 60. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.