Dišpenz (cirkevné právo)
Dišpenz (iné názvy: dišpenzácia; staršie: dispenzácia, dišpens[1]) je v kánonickom práve osobitný správny akt kompetentnej cirkevnej autority, ktorým je v konkrétnom prípade konkrétny adresát (osoba alebo osoby) oslobodený od účinkov nejakého cirkevného zákona (normy), pretože dodržanie zákona by mu pravdepodne spôsobilo veľkú ujmu. Pri udeľovaní musí byť presne pomenovaný rozumný a existujúci dôvod dišpenzu. Cieľom dišpenzu musí byť duchovno-pastoračné dobro veriacich. Dišpenz je jeden z prostriedkov uplatňovania kánonickej miernosti. Dišpenz od Božích zákonov nemožno udeliť, udeľuje sa len dišpenz od cirkevných zákonov. [2][3]
Právomoc udeľovať dišpenz má ipso iure pápež, na základe zákonnej delegácie môže dišpenz udeliť v širšom rozsahu diecézny biskup a v užšom rozsahu miestny ordinár. Farár alebo kaplán (diakon) potrebuje výslovné udelenie dišpenznej moci.[4]
Dišpenz sa udeľuje napríklad pri svadbách (pri svadbe veriaceho s neveriacim). Dišpenz možno udeliť aj od cirkevných prikázaní.[chýba zdroj]
Konkrétny príklad: Konferencia biskupov Slovenska v roku 2021 udelila pre veriacich celej krajiny dišpenz od povinnej účasti na omši v nedeľu a prikázaný sviatok, z dôvodu pandémie choroby COVID-19.[chýba zdroj]
Zdroje upraviť
- ↑ Zdroje názvov a etymológiu pozri v článku dišpenz
- ↑ kánonická miernosť. In: Encyclopaedia Beliana online [1]
- ↑ https://www.katolickenoviny.sk/spytali-ste-sa/category/spytali-ste-sa/article/dispenz-udeluje-iba-cirkevna-autorita-.xhtml Dišpenz udeľuje iba cirkevná autorita, Katolícke noviny]
- ↑ dišpenz. In: Encyclopaedia Beliana 3, S. 414