Diaľnica A1 (Slovinsko)

	Diaľnica A1 (Slovinsko)
Diaľnica A1
	Diaľnica A1 (Slovinsko)
	■ v prevádzke
Základné údaje
Správca	Družba za avtoceste v Republiki; Sloveniji d.d. (štát)
Výstavba	1970-2009
Celková dĺžka	255,2 km
v prevádzke	255,2 km
Štát	Slovinsko
Štatistický región	Podravska regija; Savinjska regija; Zasavska regija; Osrednjeslovenska regija; Notranjsko-kraška regija; Obalno-kraška regija
Výjazdy	43 (v prevádzke)
Križovatky	7 (v prevádzke)
Tunely	13 (v prevádzke)
	Výstavba viaduktu Črni Kal, najvyššieho a najdlhšieho mostu v Slovinsku
	Výstavba viaduktu Črni Kal, najvyššieho a najdlhšieho mostu v Slovinsku
Objekty na trase

Diaľnica A1 (slovin. Avtocesta A1, Štajersko-primorska avtocesta) je 255,2 km dlhá diaľnica v Slovinsku, ktorá sa nachádza na trasách európskych ciest E57, E59, E61 a E70. Smeruje naprieč celou krajinou od hraničného priechodu Šentilj cez Maribor, Celje, Ľubľanu až po križovatku Srmin neďaleko talianskej hranice. Diaľnica A1 sa skladá zo 486 objektov s celkovou dĺžkou 72 535,50 metra čo je približne 30% z celkovej dĺžky diaľnice^[1].

História upraviť

Pripravovaný začiatok výstavby tejto diaľnice v koncom 60. rokov sprevádzala takzvaná cestná aféra. Išlo o spor s juhoslovanskou federálnou vládou, ktorá vo výstavbe ciest uprednostnil pred najbohatšou časťou republiky Slovinskom Srbsko a Bosnu a Hercegovinu. Problém sa nakoniec podarilo vyriešiť a výstavba sa začala v máji 1970 na úseku Vrhnika-Postojna juhozápadne od Ľubľany. Tento úsek sprevádzkovali ako vôbec prvý v krajine dňa 29. decembra 1972. V nasledujúcich rokoch sa rozbehla i výstavba úsekov Kozarje-Vrhnika a Postojna-Razdrto, ktoré nadväzovali na predošlý úsek. 21. júla 1976 bol otvorený 51 kilometrový úsek Fram-Arja vas, ktorý však bol vybudovaný len v polovičnom profile.

V 80. rokoch sa staval len jediný úsek medzi obcami Malence a Kozarje, ktorý otvorili 28. októbra 1988. Do rozpadu Juhoslávie bol ešte otvorený krátky úsek za rakúskou hranicou pri obci Šentilj. V nasledujúcich rokoch sa výstavba sústredila na urýchlené dokončenie diaľnice a dokončenie druhého profilu úseku Fram-Arja vas. Výstavba na diaľnici A1 bola ukončená 14. augusta 2009 otvorením poslednej časti úseku Pesnica-Slivnica, ktorý vytvára východný obchvat Mariboru. Diaľnica A1 sa tak po diaľnici A5 stala druhou kompletne dokončenou diaľnicou v krajine.

Nasledujúca tabuľka ponúka detailný prehľad postupnosti otvárania úsekov diaľnice A1^[2].

Úsek	Dĺžka	Dátum otvorenia
Šentilj (hranica) - Šentilj	1,2 km	18.9.1991
Šentilj - Pesnica	9,5 km	18.10.1996
Pesnica - Slivnica	20,8 km	22.5.2000 (časť)
Pesnica - Slivnica	20,8 km	14.8.2009 (celý úsek)
Slivnica - Fram	2,6 km	16.11.1998
Fram - Arja vas	51,0 km	21.7.1976 (polovičný profil)
Fram - Arja vas	51,0 km	25.10.1996 (plný profil)
Arja vas - Vransko	20,9 km	19.9.1997
Vransko - Blagovica	16,8 km	12.8.2005
Blagovica - Šentjakob	20,3 km	1.7.2003
Šentjakob - Malence	10,7 km	27.8.1999
Malence - Kozarje	7,5 km	28.10.1988
Kozarje - Vrhnika	12,4 km	21.9.1979
Vrhnika - Postojna	30,1 km	29.12.1972
Postojna - Razdrto	11,1 km	14.9.1974
Razdrto - Čebulovica	8,8 km	12.7.1995
Čebulovica - Divača	5,1 km	12.7.1995
Divača - Kozina	6,7 km	27.3.1998
Kozina - Klanec	4,8 km	24.11.2000
Klanec - Srmin	14,9 km	25.11.2004

Diaľničné križovatky upraviť

Diaľničné križovatky na diaľnici A1
Pomurska avtocesta			Razcep Dragučova (3)
Podravska avtocesta			Razcep Slivnica (7)
Severna obvoznica Ljubljane			Razcep Zadobrova (27)
Gorenjsko-dolenjska avtocesta			Razcep Malenice (31)
Gorenjsko-dolenjska avtocesta			Razcep Kozarje (36)
Vipavska hitra cesta			Razcep Razdrto (43)
Sežanska avtocesta			Razcep Gabrk (45)
Hitra cesta			Razcep Srmin (50)