Diskusia:Hydrid (anión)

Hydrid vs. vodíkový anión

@KingisNitro:Podľa akého slovenského zdroja je hydrid názov pre vodíkový anión? Vasiľ (diskusia) 05:43, 21. júl 2022 (UTC)

Mám pre teba lepšiu otázku. Podľa akého zdroja nie je názvom vodíkového aniónu "hydrid"? Aký iný názov preňho mal existovať napr. v zlúčenine so vzorcom LiH, "hydride lítnom"?

Ale vidím, že môj titul (teda dva) sú nedostatočné, takže tu je pár príkladov:

• Slovenské chemické názvoslovie v medicíne:

"1.4.1 Názvoslovie binárnych zlúčenín s vodíkom

V racionálnom názvosloví sa prihliada na to, či je vodík elektronegatívnejšou alebo menej elektronegatívnou časťou zlúčeniny, či sa zlúčenina správa k vode ako kyselina a či má zlúčenina nevalenčný charakter. Ak je vodík elektronegatívnejšou časťou binárnej zlúčeniny, názov je dvojslovný a pozostáva z podstatného mena hybrid [sic] a prídavného mena prvku s valenčnou príponou, napr. NaH – hydrid sodný, CaH2 – hydrid vápenatý, AlH3 – hydrid hlinitý."

V tomto zdroji je dokonca popísaný i prípad hydridov, ktoré v skutočnosti nemajú vodík v zápornom oxidačnom čísle (ale kladnom), kde sa to správne tvorí pomocou genitívu (napr. hydrid nióbu), pretože tam nemožno použiť koncovku pre vhodné oxidačné číslo.

• Chemické názvoslovie, ktoré vyzerá byť z nejakých materiálov pre základné školy:

"Hydridy sú zlúčeniny katiónov R^(+x) s aniónom H^-. Všeobecný vzorec RH_x Názov sa skladá z

- podstatného mena hydrid,

- prídavného mena, vytvoreného z názvu prvku R s názvoslovnou príponou, zodpovedajúcou oxidačnému číslu"

• Menej formálny zdroj, ktorý sa však odkazuje na knihu "Názvoslovie anorganických látok pre gymnáziá":

"Oxidačné číslo atómu vodíka má hodnotu –I v zlúčeninách, v ktorých sa vodík viaže s atómami prvkov, ktoré majú hodnotu elektronegativity menšiu ako 2,1. Z tabuliek je vidieť, že alkalické kovy a kovy alkalických zemín majú elektronegativitu menšiu ako vodík, a preto je oxidačné číslo vodíka –I.

(...)

a.) podstatné meno – podstatné meno je na prvom mieste a je tvorené z koreňa latinského názvu vodíka hydr-, ku ktorému sa pridáva prípona –id: hydrid"

Okrem toho je to ale i v tejto tabuľke. Nedržím doma učebnice chémie pre 3. ročník gymnázia (alebo 2.?), takže tieto zdroje budú musieť stačiť.

Inak teda podľa slovenského názvoslovia sa názvy všetkých aniónov prvkov tvoria z názvu prvku (slovenského alebo latinského) pridaním koncovky -id (fluorid, chlorid, nitrid, oxid, sulfid, fosfid, arzenid, karbid a - áno, kto by to čakal - hydrid). Očakával by som ale, že za rozlišovačku budeš rád, keď ich s takou radosťou zakladáš, takže ma táto otázka prekvapuje. KingisNitro (diskusia) 00:02, 24. júl 2022 (UTC)

Toto všetko sú zdroje pre názvy hydridov, ktoré potom patria do článku o hydridoch ako zlúčeninách. Ja potrebujem vidieť zdroj, ktorý tvrdí, že vodíkový anión má názov hydrid. Také si nič neuviedol. Vasiľ (diskusia) 05:48, 27. júl 2022 (UTC)

ŠIMA, Jozef, et al. Anorganická chémia. 1. vyd., 1. dotl. V Bratislave : Slovenská technická univerzita, 2006. 466 s. (Edícia vysokoškolských učebníc.) ISBN 80-227-2521-8. S. 448. : „Názov hydrid sa používa v dvoch významoch, a to pomenovanie zlúčenín s H^- (hydrid sodný NaH), všeobecne aj na pomenovanie akýchkoľvek binárnych zlúčenín vodíka (napr. NH₃, HN₃ a N₂H₂ sú hydridy dusíka).“ Vasiľ (diskusia) 12:32, 27. júl 2022 (UTC)

Na s. 156: „Ďalším príkladom je hydridový anión, H^-,…“ či na s. 208: „Pripojením jedného elektrónu k atómu vodíka vzniká hydridový anión H^- s elektrónovou konfiguráciou najbližšieho vzácneho plynu hélia.“ (Pozn.: Tučné písmo priamo v zdroji.). Vasiľ (diskusia) 12:50, 27. júl 2022 (UTC)

Zo zdrojov som vybral konkrétne názvoslovie pre zlúčeniny. Ale ak chceš len anión samotný (čo som tiež vysvetlil vyššie)... Inak teda všeobecné pravidlá sú uvedené i v odkazoch vyššie, z prvého odkazu:

• 1.1 Prípony
  -id nevalenčná prípona, ktorá sa pripája ku koreňu alebo jeho začiatočnej časti, ak je elektronegatívnejšia časť anorg. látky zložená z atómov jedného prvku (niekedy aj dvoch prvkov), napr. chlorum – chlor/id, nitrogenium – nitr|id, oxygenium – ox|id, suplhur – sulph|id, oxygenium – ox|id (predtým kysličník), sulphur – sulph|id (predtým sírnik), hydrogenium a oxygenium – hydr|ox|id.

(elektronegatívnejšia = anión)

A ešte neskôr:

• (slovensky) -id (anglicky) -ide : anión, napr. chlorid Cl⁻, disulfid(2−) S₂²⁻, trijodid I³⁻, kyanid CN^-

Z druhého odkazu:

• "Pre záporné oxidačné čísla atómov sa používa prípona -id (chlorid, oxid, nitrid). Prípona -id nevyjadruje číselnú hodnotu oxidačného čísla."

A následne sú tam príklady zlúčenín. Pre anión odvodený od prvku je to teda vždy základ slova + -id, ergo pre vodík je to hydrid. (Akurát u hydridov ako zlúčenín niekto pri pôvodnom pomenovávaní zlúčenín nepodchytil jeho elektronegativitu.)

Pridávam ešte ďalší nový zdroj:

• Pri pomenúvaní niektorých zlúčenín a aniónov sa však využíva aj existencia ekvivalentných latinských koreňov (v spojení s príslušnou predponou alebo príponou), napríklad: oxid, oxónium, oxidán, hydroxid, hydroxyl, peroxid, peroxidokyseliny, superoxid, suboxid; karbid, karbonáto, karbonyl, karboxyl, karbamid, sóda bikarbóna, karbán; hydrid, hydrón, hydrogenkyselina, hydrogenperoxid; nitrid, nitryl, nitrozyl, nitráto, dinitrogen.

Koľká škoda, že si ten zdroje nenašiel sám už keď si sa pýtal poprvé a nedoplnil ho rovno do článku (resp. oboch). Ani tú knihu však nemám, ak u máš v PDF, ocením. Do článku eventuálne zdroje doplním, ale vidím, že by sa nám skôr hodilo rozšíriť stránky Anión a Názvoslovie iónov. KingisNitro (diskusia) 13:14, 27. júl 2022 (UTC)