Diskusia:Lepsiusov zoznam pyramíd

Presunuté z Diskusia_s_redaktorom:14nu5: --  14nu5  13:29, 17. august 2009 (UTC)

---

Ahoj, mám len pripomienku: Podľa mňa sa meno Lepsius skloňuje (2.) Lepsia, (3.) Lepsiovi, (4.) Lepsia, (6.) Lepsiovi, (7.) Lepsiom; privlastňovacie zámeno má byť Lepsiov / Lepsiova. --AtonX 14:13, 14. august 2009 (UTC)

Aj podla mna, len toto je Brontov edit a s tym sa viaze aj jeho pripomienka niekde v nadpise uprav, ze Lepsius nie je latinske meno (parafrazujem). Lepsiov zoznam neznie minimalne tak buransky, urcite ma latinsky povod, ale neviem ci od slova lepsis – zachvat. :)) Bohuzial Lepsius bol Nemec. --  14nu5  14:42, 14. august 2009 (UTC)

No -ps- je asi pôvodne grécka spriažka, ale -us je skoro bezpochyby latinská koncovka. --AtonX 17:35, 14. august 2009 (UTC)

Som za opravu, povodne som to tak mal. Co ine s tym? --  14nu5  17:43, 14. august 2009 (UTC)

Skloňuje sa to normálne s -us, pretože to nie je latinské meno. Ktorá časť z výrazu "nie je latinské meno" je nejasná? Bronto 19:28, 14. august 2009 (UTC)

Že sa ten človek narodil v Prusku ešte neznamená, že nemá latinské meno, resp. meno v latinizovanom tvare (-us). Porovnaj napríklad Jean Sibelius, Ján Bocatius, alebo dokonca Carolus Linnaeus. Že niečo tvrdíš ty, to ešte neznamená že je to aj pravda. :) --AtonX 13:17, 16. august 2009 (UTC)

Zopakujem, to meno je meno nemecké, nie latinské, ktorá časť tejto vety je nejasná? A samozrejme že sa to bez ohľadu na to skloňuje s us aj v literatúre, ja som to samozrejme overoval. Bronto 13:20, 16. august 2009 (UTC)

Bronto, pri všetkej úcte, „zopakujem“ nie je argument! Je to meno s latinskou koncovkou. Ktorá časť tejto vety je nejasná? :) --AtonX 13:41, 16. august 2009 (UTC)

Tak odcituj pravidlo, podľa ktorého sa v slovenčine latinským spôsobom skloňujú mená (t.j. akékoľvek mená) "s latinskou koncovkou -us", pravidlo totiž znie latinské alebo grécke mená s istými koncovkami... A odpustím si extrémnu poznámku o slovách typu hnus, autobus a podobne. Bronto 13:45, 16. august 2009 (UTC)

Samozrejme, že tomu tak je. Najmä vlastné mená podliehajú výnimkám pri skloňovaní, vždy s prihliadnutím na pôvodnú gramatiku, a to nie len v latinčine: Brahma→Brahmanovi, Zeus→Diovi, Paris→Paridovi, Sibelius→Sibeliovi; ale aj zdomácnené mená a cudzie slová s pôvodnou latinskou, alebo latinizujúcou koncovkou, ako Kristus→Kristovi, nuncius→nunciovi... (Samozrejme sám dobre vieš, že ani bus ani hnus nie sú slová s latinskou koncovkou -us, tak načo zbytočne provokovať?) --AtonX 17:49, 16. august 2009 (UTC)

Nie len že to nie je "samozrejmé" (len je "samozrejmé", že si neuviedol to pravidlo), ale pletieš si normálne slová s vlastnými menami a jednotlivé slová s pravidlami. To, čo tu píšeš je navyše flagrantná neznalosť slovenského pravopisu, a ktorú by som ja dostal na strednej škole 5-ku, lebo toto je klasický chyták. Nie je to proste také jednoduché ako si myslíš ale hlavne neviem, či ti mám napísať po maďarsky, že Karl Fridrich Lepsius proste nie je latinské meno. Je to meno nemecké, ktoré zdanlivo vyzerá ako latinské a možno (možno!) aj kedysi dávno bolo latinské. Ak ti táto jednoduchá logika nie je jasná, tak podľa tvojej logiky by sa asi museli naopak klasické latinské mená skloňovať s -us, pretože podľa tvojej logiky sú (a hovorím možno!) čojaviem etruského (každopádne nelatinského) pôvodu, takže us podľa tvojej logiky nie je latinská koncovka. Tie mená, čo si uviedol hore - okrem Sibeliusa ak to nie je nejaký pseudonym - sú všetky latinské (Linnaeus atď., to je "stredoveká" latinčina). Dal som ti čas, aby si si to premyslel, ale toto fakt už začína prekračovať všetky medze iracionality. ...Ale aby sme to skrátili - Morfológia slovenského jazyka str. 124 hore veta o pseudolatinských, španielskych menách atď. na -us máš to tam aj čiernym na bielom (dúfam, že tu teraz nebudeš tvrdiť, že ak sa španielske mená na -us skloňujú s us, tak nemecké na -us aj keby boli latinského pôvodu sa skloňujú bez -us), Vojtech Zamarovský - Ich veličenstvá pyramídy posledné vydanie nadpis: "Champillionova a Lepsiusova výprava" (ešte dodávam, že Zamarovský je fanatik do zachovávania latinského a gréckeho skloňovania). Tým je to vybavené a zase som zabil hodinu vysvetľovaním samozrejmostí. Môžeš napísať do poradne, ak to chceš mať potvrdené. Bronto 19:07, 16. august 2009 (UTC)

Ak Bronto napíše „Tým je to vybavené“, to ešte vôbec neznamená, že je to vybavené. Pozri napríklad L. Deuel: Odkazy vekov. Hľadanie stratených rukopisov a pamiatok. (1969), alebo B. Manley: Sedemdesiat veľkých záhad starého Egypta. (2004), obidve diela prekladal Viktor Krupa, slovenský jazykovedec a... svojho času riaditeľ Kabinetu orientalistiky SAV. --AtonX 19:42, 16. august 2009 (UTC)

Odcitoval som ti zákonne záväznú príručku slovenskej morfológie. Preto je to vybavené a nie kvôli jednej knihe, aj keď by som samozrejme našiel aj viac, ale hovorím, veď napíš im do poradne. Proste vynechať us z mena Lepsius je hrúbka ako delo, ale nepochybujem, že ju robí kopa ľudí, lebo koncovka -ius k tomu zvádza. Viktor Krupa je odborník na exotické jazyky, očividne nie na slovenčinu. Bronto 11:12, 17. august 2009 (UTC) P.S.: A potom by asi bolo treba diskusiu aj s odpoveďou prekopírovať k tomu článku, tu to zanikne.

---

No podľa mňa to nie je „hrúbka ako delo“, keď tá príručka hovorí: „V odbornom štýle sa používajú tvary Herakla, Bakcha a pod., v neodbornom vyjadrovaní sa ponecháva koncové -es, -us: adlátusa, famulusa a pod.“ --AtonX 12:51, 17. august 2009 (UTC)

Tento citát beriem ako vtip (lebo to s témou nemá nič spoločné) a teraz odcituj tú správnu vetu. Bronto 14:08, 17. august 2009 (UTC)

Cize Bronto, podla teba je Lepsius nemecke vl. podst. meno s nemeckou etymologiou, ktore sa nahodou podoba na latinske meno, pripadne ze je to zdomacnene vl. podst. meno typu Paulus (napr. Paulusova armada pri Stalingrade)? Pytam sa na ujasnenie. --  14nu5  14:53, 17. august 2009 (UTC)

(1) Mám tu tú vetu odcitovať ja? (2) Nemám poňatia akú to má etymológiu, môže to byť napríklad lotyšské meno. (3) Pravidlá gramatiky o žiadnej etymológii nehovoria a ako by aj prepána mohli, čo ľudia so sebou nosia etymologické slovníky jednotlivých mien na svete alebo čo? Ak sa tam píše, že latinského pôvodu, tak tým sa samozrejme myslí latinského pôvodu na prvej úrovni a nie že máš rozanalyzovať to slovo a hladať etymologické stromy. (4) Je to v teminológii tej Morfológie buď meno pseudolatinské alebo nemecké (bohvie akej etymológie ale to je úplne nepodstatné), v oboch prípadoch to je s -us. Nechápem, čo je na tomto nejasné? Ani novogrécke mená tam nie sú, celé to pravidlo je aj tak v podstate myslené vlastne len pre starogrécke a starolatinské mená...Aby som to teda zrhnul, je to vlastné podstatné meno, ktoré nie je (samozrejme na prvej úrovni) latinské (normálne priezvisko v Nemecku, žiaden polatinčený tvar na účely latinských textov ani nič podobné to nie je). Možno bolo latinské alebo lotyšské alebo bohviečo kedysi dávno, ale s tým sa pravidlá nazaoberajú a ani nemôžu. Bronto 15:59, 17. august 2009 (UTC) Teraz mi napadá náhodou iný názorný príklad: Rúfus (to je jednoznačne pôvodne latinské) sa neskloňuje Rúfom.

● Bronto, verim tomu ze tebe je to jasne. O trochu horsie sme na tom my, tak maj este strpenie. Na etymologiu som sa pytal preto, lebo prave podla mna sa neda zbezne povedat presne, ze ci je alebo to nie je latinske meno. Niektore indicie napovedaju (vid vyssie), ze ta forma moze mat latinsky/grecky povod, aj ked mozno preneseny. Ved aj u nas boli latinizovane mena (povodne prelozene do latiny so zachovanym povodnym vyznamom). A podla mna to ani nevyzera na zdomacnene meno ako napr. Rufus. Lepsius sa u nas moc nepouzival. Skusal som namatkou do nemeckeho elektronickeho slovnika zadat slovo lepsius a nevedel najst nic so zaciatocnou kombinaciou hlasok na leps-. Rozumel by som tomu, keby v morfologii bolo vyslovene napisane, ze pravidlo plati pre mena antickych hrdinov, antickych autorov, ... Podla mna to vobec nie je tak jasne napisane. :) Odcituj to co si myslis ze sem patri. --  14nu5  16:38, 17. august 2009 (UTC)

(1) Prosím (takže najnovšie nestačí už ani inštrukcia typu strana 124 hore u online zdroja, ale musím tu otrocky opisovať): "Rovnako sa koncové -as, -es, -os, -us zachováva v novogréckych, pseudogréckych, pseudolatinských, tureckých, španielskych, litovských, lotyšských, flámskych a iných podobných menách." Zvýraznil som slová, ktoré som hore už spomínal, dúfam, že sa nemusím opakovať. Nemecké do zoznamu bohužiaľ explicitne nedali, ale sú tam španielske - španielčina je románsky jazyk, tie mená sú teda prakticky vždy s latinskou "etymológiou". Alebo si možno zobrať flámske, to je možno podobnejšie nemeckým. (2) Etymológia nie je v tomto kontexte to isté čo pôvod. Etymológia znamená celý reťazec pôvodu, pôvod v tomto texte znamená len odkiaľ to slovo priamo prišlo do slovenčiny. Aj som napísal hore, že keby to bolo inak (a to absurdne inak) tak po prvé, ani klasické latinské slová nemajú latinskú etymológiu ale tá etymológia samozrejme pokračuje ďalej a po druhé v praxi by sa také pravidlo nedalo realizovať (pozri bod 4) . A hlavne tam o žiadnej etymológii nikde nie je ani slovo. (3) Je zaujímavé, že ja ani nepotrebujem elektronické zdroje na to, aby som vedel, že Lepsius je dosť známe nemecké meno. A dá sa to nájsť ale veľmi jednoducho: [[1]] (4) Bez ohľadu na toto všetko som napísal, prečo je nemožné, aby existovalo akékoľvek pravidlo, ktoré by požadovalo etymologickú analýzu na to, aby sa dalo vyskloňovať slovo. Na to netreba ani zložité úvahy. Také niečo nikde na svete neexistuje. (5) Vzhľadom na to, že očividne zas vysvetľujem týždeň elementárne veci, tak tam prosím ťa jednoducho napíš a hotovo. Nebudem tu stále opakovať dokola a z vašich reakcií vidím, že aj tak tomu nerozumiete, hoci je to vyslovene jasná vec. Bronto 00:33, 18. august 2009 (UTC)