Divinka

obec na Slovensku v okrese Žilina

Divinka je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Divinka
Kis Divina, Klein Divina
obec
Pohľad na obec z rozhľadne
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Časti Lalinok
Vodné toky Váh, Divina
Nadmorská výška 327 m n. m.
Súradnice 49°15′00″S 18°42′00″V / 49,250000°S 18,700000°V / 49.250000; 18.700000
Rozloha 5,17 km² (517 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 013 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 195,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1393
Starosta Michal Krško[3] (nezávislý)
PSČ 013 31 (pošta Divina)
ŠÚJ 517496
EČV (do r. 2022) ZA
Tel. predvoľba +421-41
Telefón 56 14 86
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Divinka
Webová stránka: divinka-lalinok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Obec sa nachádza v údolí Váhu, na pravom brehu Hričovskej priehrady. V okolí sa dvíhajú Javorníky, chrániace Divinku z východnej i západnej strany, čím vytvárajú údolie riečky Divina. Juhozápadný okraj zasahuje do Považského podolia. Asi 4 km juhovýchodne sa nachádza Žilina, do ktorej vedie južným okrajom obce prechádzajúca cesta II/507. Divinku obklopujú kopce Malý vrch, Veľký vrch, Prašivá, Všivák a Bok. Lalinok obopína Homola a Hradisko. Najvyššie položeným bodom v chotári je vrchol Prašivej s nadmorskou výškou 626 m n. m.

Dejiny upraviť

V chotári obce sa nachádza niekoľko archeologických nálezísk, potvrdzujúcich osídlenie od 3. tisícročia pred Kr., po zánik Veľkej Moravy. K archeologickej lokalite na Veľkom vrchu (531 m n. m.), kde sú nálezy od obdobia prítomnosti ľudu Badenskej kultúry, vedie náučný chodník z centra obce. Dnešná Divinka pozostáva z dvoch miestnych častí, pôvodne samostatných obcí – Divinky a Lalinka, ktoré sa zlúčili v roku 1911. V období Rakúsko-Uhorska bola obec súčasťou Trenčianskej župy a patrila do okresu Kysucké Nové Mesto.

Nad Divinkou sa týči majestátny Veľký vrch opevnený valmi rozsiahleho hradiska, ktorý vďaka jeho strategickej polohe vyhľadávali ľudia od pradávna. Toto miesto, ktoré vydalo mnoho dôležitých svedectiev o osídlení v čase dávno pred prvou písomnou zmienkou o Divinke či Lalinku je dnes známou kultúrnou, historickou, ale i prírodnou lokalitou. Hradisko zaberá plochu približne 12 ha. Našli sa tu úlomky keramiky, predmety zo železa, bronzu ale aj zlata. Najznámejším nálezom je keltská minca typu „Divinka“.[4]

Prvá písomná zmienka upraviť

Prvá písomná zmienka o Lalinku je zo 4. apríla 1325, pojednávajúca o majetkových prevodoch šľachtického rodu Borčický, kedy je Lalinok spomínaný ako Lylihng. Najstaršia priama písomná zmienka o Divinke sa zachovala v listine Nitrianskej kapituly z 19. marca 1393. Kráľovi Žigmundovi Luxemburskému oznámila, že po 10. marci postupne obišla všetky dediny panstva Lietava vrátane Divinky (spomínaná ako Kysdywyne) a Lalinka (spomínaný ako Lelenk), aby sa novým právoplatným záložným majiteľom hradu a panstva stal Dezider z Kaply.[4]

Pamätihodnosti upraviť

Okrem starovekého hradiska sa z historických stavieb zachoval v Divinke renesančný kaštieľ Suňogovcov zo 16. storočia. Z väčších cirkevných stavieb sa v obci zachovala Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1742, ktorú nechala vybudovať Agneša Suňogová. V Divinke stojí dnes aj malá zvonica ku ktorej je pristavená Požiarna zbrojnica. Vo zvonici v Lalinku sa zachoval unikátny zvon z roku 1819. K drobným sakrálnym objektom v Divinke patrí Kaplnka sv. Anny na miestnom cintoríne, ktorú nechal v polovici 18. storočia vybudovať Štefan Višňovský. V Lalinku sa zachoval tiež murovaný kríž z roku 1907 so secesnými prvkami a na Vrtielkach zas malá kaplnka zasvätená Panne Márii, pochádzajúca z konca 19. storočia.[4]

V Lalinku sa dodnes zachovali staré drevené ľudové domy z 19. storočia. Miestni obyvatelia si zachovali aj tradičné nárečie a tiež ľudové kroje, ktoré sa však už nenosia. V polovici 19. storočia boli v Divinke dvomi najrozšírenejšími remeslami pltníctvo a drotárstvo. Charakteristickou črtou tohto kraja bolo vysťahovalectvo. Miestni ľudia cestovali za prácou do USA, Belgicka, Dánska či Nemecka. V minulosti sa v obci nachádzali dva mlyny, z ktorých jeden je dnes adaptovaný na budovu obecného úradu. Raritou bola vybudovaná (dnes už zaniknutá) jednokoľajová železnica, ktorá slúžila na dopravu materiálu z kameňolomu v Divinke na výstavbou župnej cesty Budatín – Kotešová, ktorá je na tomto úseku takmer totožná s cestou cestou II/507.[4]

V závere roka 2018 bola verejnosti sprístupnená rozhľadňa na Malom vrchu.[5] Na cintoríne v miestnej časti Lalinok bol na 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny odhalený pamätník vojnovým obetiam tohto konfliktu z Lalinka.[6]

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c d SOBOLA (ED.), Marek. Divinka Lalinok. Prvé. vyd. Divinka : Obec Divinka, 2018. ISBN 978-80-570-0193-5.
  5. Nad Divinkou vyrástla nová rozhľadňa. Otvoria ju na Silvestra | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online.
  6. SOBOLA, Marek. 100. výročie veľkej vojny: V obci Lalinok si uctili pamiatku obetí globálneho konfliktu [online]. 2018, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online. Archivované 2019-01-02 z originálu.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Divinka

Externé odkazy upraviť