Dopytová inflácia

Dopytová inflácia alebo inflácia ťahaná dopytom (angl. demand-pull inflation) je inflácia, ktorá vzniká v dôsledku toho, že je agregátny dopyt ekonomiky väčší ako agregátna ponuka ekonomiky. Jej opakom je ponuková inflácia (nákladová inflácia).

Dopytom ťahaná inflácia

Ekonomika chce spotrebovať väčšie množstvo produktu ako je schopná vyprodukovať. Agregátny dopyt prudko rastie a prekračuje rámec potenciálneho produktu ekonomiky (výrobný potenciál ekonomiky). Vzniká ekonomická nerovnováha. Ekonomika je nútená reagovať na neustále sa zvyšujúci agregátny dopyt, a to zvýšením cenovej hladiny. Z tohto je odvodený názov: dopytom ťahaná inflácia.

Z hľadiska príčin je potrebné rozlíšiť dve skutočnosti :

• inflačný impulz
• akomodovanie inflačného tlaku

Pri dopytovej inflácií je podstatné, aký impulz ju vyvolal. V tomto prípade vychádza impulz zo zvýšenia niektorej zložky agregátnych výdavkov (spotreby, investícií, vládnych výdavkov alebo čistého exportu). Je to impulz, ktorý ešte nedokáže vyvolať infláciu. Podmienkou inflácie je rast peňažnej zásoby. Keď centrálna banka reaguje na dopytový impulz zvyšovaním peňažnej zásoby, teda akomoduje inflačný impulz, nastáva inflácia.

V rámci dopytovej inflácie je podstatný pojem inflačná medzera. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o rozdiel medzi skutočným a potenciálnym produktom.

Hybnou silou dopytovej inflácie je buď nadmerne expanzívna monetárna politika alebo nadmerne expanzívna fiškálna politika. V oboch prípadoch sa spája s rýchlym rastom peňažnej zásoby (ponuky peňazí). V skutočnosti je dopytová inflácia peňažným javom.

Poznámky

• Dopytom ťahaná inflácia prebieha len, ak rast agregátneho dopytu nie je sprevádzaný rastom potenciálneho produktu.
• Prebytok agregátneho dopytu nad agregátnou ponukou sa podľa J.M.Keynesa predpokladá v situácie plnej zamestnanosti, resp. v situácii veľmi blízkej plnej zamestnanosti.