Dračí rád
Dračí rád (lat. Ordo draconis, maď. Sárkány rend) alebo Dračí spolok alebo Uhorský rytiersky dračí rád (lat. Ordo equestris draconis Hungariae) bol rytiersky rád.
História upraviť
Rád založil dňa 12. decembra 1408 rímsky cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský spolu s manželkou ako svetský rytiersky Dračí spolok (lat. Societas draconis) podľa vzoru Rádu svätého Juraja–Drakobijcu (zal. 1318). Niekde sa uvádza aj pod názvom Spoločnosť so znamením draka (lat. Societas cum signo draconis). Najstarší prepis stanov rádu sa zachoval z roku 1707.
Poslaním členov rádu bol boj proti Turkom a ochrana kresťanstva. V neposlednom rade to však bol politický ťah, ktorý mal zabezpečiť Uhorsko proti Turkom, ale aj proti vzmáhajúcej sa vojenskej sile Husitom. Žigmund tiež členstvom v ráde „odmenil“ mnohých lojálnych šľachticov v Uhorsku i za jeho hranicami.
V tomto období sa rytieri tešili veľkej popularite a Dračí rád patril vo svojej dobe k jedným z najpopulárnejších a najvýznamnejších svetských rytierskych rádov. Časom sa zmenil z uzavretého spoločenstva na reprezentatívny a exkluzívny otvorený spolok európskeho významu a prijatie do rádu sa stalo vysokým vyznamenaním.
Po Žigmundovej smrti stratil Dračí rád na svojej vážnosti, hoci sa jeho ikonografia zachovala na erboch niekoľkých šľachtických rodov.
Členovia rádu upraviť
Rád mal pôvodne 24 (niekde sa uvádza 26) členov z radov európskej šľachty, vrátane samotného Žigmunda a jeho druhej manželky Barbary Celjskej. Okrem toho mal rád ešte čestných členov.
- Vladislav II. Jagelovský – poľský kráľ
- Ferdinand (?) – dánsky kráľ
- Alfonz V., aragónsky a neapolský kráľ
- Vytautas – litovský veľkovojvoda
- Albrecht Habsburský – rakúske knieža
- Ernest I. Habsburský – rakúske knieža, po smrti známy aj ako Ernest Železný. Po roku 1412 sa so Žigmundom Luxemburským znepriatelil.
- Stefan Lazarević – despota Srbska
- Krištof Bavorský – bavorský vojvoda a kráľ dánsky, švédsky a nórsky
- (Thomas ?) Mowbray – vojvoda z Norfolku (po roku 1439)
- Vlad II. – od roku 1431 valašský vojvoda
- Vlad III. – syn Vlada II., valašský vojvoda
- Eberhardt
- Mikuláš I. Gorjanský, palatín
- Ján Gorjanský, brat Mikuláša (Ján Gara)
- Stibor zo Stiboríc – známy aj ako vojvoda Ctibor, bratislavský župan v rokoch 1389 – 1402.
- Peter Brezovický – prebral znak Draka i do rodinného erbu
- Pippo z Ozory (Filippo Buondelmonte degli Scolari di Tizzano, známy aj ako Spano Pippo z Ozory) (maď. Ozorai Pipo)
- Peter Čech z Levíc
- Čeněk z Vartemberka, český šľachtic – stal sa členom rádu za odpor voči Husitom. Tak sa stočený drak dostal aj do rodového erbu Vartenberkovcov
- Hermann II. Celjský – otec Barbary Celjskej, Žigmundovej manželky
- Oswald von Wolkenstein – nemecký básnik
- Brunoro della Scalla z Verony
- Marsiglio Carrara z Padovy
Insígnie upraviť
Členovia rádu museli nosiť jeho insígnie stále na odeve. Symbolika draka sa dostala aj do heraldiky mnohých členov rádu, kde sa dedila na potomkov. Valašský princ Vlad II. dostal podľa symbolov rádu dokonca prezývku Dracul (drak) a jeho syn Vlad III. po ňom prezývku Draculea (dráčik). Symbol rádu sa odzrkadľuje aj v názve románu Dracula spisovateľa Brama Stokera, kde bola predlohou pre temného grófa Draculu práve historická postava Vlada III.
Erb upraviť
Znakom rádu bola stočená figúrka draka s chvostom obtočeným okolo krku, s chrbátom rozťatým do tvaru kríža. Ide pôvodne o Urobora, ešte starší symbol draka (jaštera) prehĺtajúceho svoj vlastný chvost. Neskôr sa červený kríž oddelil a figúrka draka bola na ňom zavesená, v takejto podobe sa vyskytuje rádový klenot na Žigmundových pečatiach v posledných rokoch jeho vlády (1434 – 1435). V kríži sa nachádzal vpísaný latinský text, zvislo O, quam misericors est Deus a vodorovne Justus et pius.
Drak symbolizuje zlo, nepriateľa kresťanstva (azda Turkov, Husitov), zlého ducha, samotného Diabla. Jeho chrbát rozťatý do tvaru kríža symbolizuje víťazstvo viery a kresťanstva nad Diablom.
Heslo upraviť
Heslom rádu bolo „O QUAM MISERICORS EST DEUS IUSTUS ET PATIENS“ (Ó aký milosrdný je Boh spravodlivý a trpezlivý.) Niekde sa uvádza aj verzia „O QUAM MISERICORS DEUS IUSTUS ET PIUS“ (Ó aký milosrdný je Boh spravodlivý a zbožný.)
Externé odkazy upraviť
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |