Dražkovce
obec na Slovensku v okrese Martin
Dražkovce sú obec na Slovensku v okrese Martin. Nachádza sa 4 km východne od Martina. V druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia boli k obci pričlenené bývalé zemianske osady – Svätá Helena (po roku 1877), Dolina (po roku 1898) a Bohúnkovská Strana (po roku 1913).[4] Nachádza sa tu ranogotický kostol sv. Heleny zo 14. storočia.[5].
| Dražkovce | |
| obec | |
 Kostol sv. Heleny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Vodný tok | Sklabinský potok |
| Nadmorská výška | 424 - 477 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′00″S 18°57′28″V / 49,05°S 18,9577778°V |
| Rozloha | 4,39 km² (439 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 068 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 243,28 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1242 |
| Starosta | Eva Gáborová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 038 02 |
| ŠÚJ | 512214 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| E-mailová adresa | oudrazkovce@stonline.sk |
| Telefón | 043/4131862 |
| Fax | 043/4302008 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dražkovce | |
| Webová stránka: obecdrazkovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny upraviť
Prvá písomná zmienka upraviť
Prvá písomná zmienka o Dražkovciach pochádza z roku 1242.
Bývalé zemianske osady, v súčasnosti už časti obce sa po prvýkrát v listinách spomínajú:
Názov upraviť
Názov Dražkovce je odvodený od jedného zo zakladateľov obce menom Dražka.
Vývin názvu obce[4]
- 1773 – Draskocz, Drasskowcze
- 1786 – Draschkócz, Drasskowze
- 1808 – Draskócz, Drasskowce
- 1863 – Szenthelena és Drásskóc
- 1873 – 1888 – Draskóc, (1873 – 1877 aj Szenthelena és Draskóc)
- 1892 – 1898 – Dráskóc
- 1900 – 1907 – Draskócdolina
- 1913 – Draskócvölgye
- 1920 – Dražkovce
Dolina upraviť
Svätá Helena upraviť
Bohúnkovská Strana upraviť
Obyvateľstvo upraviť
| Rok | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 |
| Počet obyvateľov | 640 | 380 | 401 | 327 | 307 | 347 | 382 | 357 | 411 | 505 | 522 | 506 | 519 |
| Počet domov | 69 | 65 | 55 | 61 | 61 | 64 | 76 | 87 | 114 | 125 | 131 | 150 |
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol svätej Heleny, jednoloďová ranogotická s pravouhlým ukončeným presbytériom a predvysunutou vežou z prelomu 13. a 14. storočia. Nachádza sa v pôvodne samostatnej obci Svätá Helena, dnes na juhozápadnom okraji obce. Ide o súbor kostola s cintorínom, pôvodne ohradený múrom, spočíva na vyvýšenine. Z prvej fázy výstavby sa dochoval gotický lomený portál do sakristie. Medzi rokmi 1581 až 1709 bol kostol striedavo v rukách evanjelikov a katolíkov. Výrazná renesančná prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch 1611-1612 za podpory turčianskeho župana Petra Révaia. Vtedy došlo k novému zaklenutiu lode renesančnou valenou klenbou, pričom loď kostola bola predĺžená. Došlo aj ku stavbe empory a renesančnej päťpodlažnej veže. V interiéri kostola sa nachádza hodnotný renesančný edikulový portál s archivoltou nesenou pilastrami. Nad rímsou portálu sa nachádza kamenná tabuľa s rytým nápisom z roku 1611 odkazujúcim na prestavbu kostola. Ďalšími prvkami interiéru je organ z prelomu 18. a 19. storočia, neskorogotická socha svätej Heleny zo začiatku 16. storočia, ktorá pôvodne pochádza z Horného Jasena a neskororenesančný zvon z roku 1676. K pôvodnému zariadeniu kostola patril aj neskorogotický oltár so sochami Panny Márie, sv. Barbory a sv. Kataríny a so súsoším Ukrižovania v nadstavci. Dnes je súčasťou zbierok SNM v Martine.[8]
-
Kostol sv. Heleny -
-
-
Detail veže kostola -
Detail lode kostola -
Pravouhlý záver kostola
- Zemianske kúrie Búľovských, Lehotských a Vanovičovcov. Ide o jednopodlažné stavby na pôdoryse písmena L s valbovou strechou. Kúria Lehotskovcov, dom číslo 106, je dvojtraktová stavba z 18. storočia. Ostatné dve kúrie sú klasicistické z prvej polovice 19. storočia. Tieto pamiatky boli v nedávnej dobe nevhodne upravené a stratili svoj historický charakter.[9]
Doprava upraviť
Dražkovce sú prístupná autom z Martina smerom na Sklabiňu. Autobus do obce chodí na trase Martin - Sklabinský Podzámok, alebo Martin - Turčianske Jaseno. V obci sa nachádzajú tri autobusové zastávky.
Najbližšie železničné spojenie je v Martine a vo Vrútkach.
V obci sa križujú viaceré cyklistické trasy, ktoré spájajú Martin, Turčianske Teplice, Vrútky, Žabokreky a ďalšie obce Turca.
Osobnosti obce upraviť
- Leopold Ján Belohorský (* 1776 – † 1841), evanjelický kňaz, zberateľ piesní
- Ján Vanovič (* 1856 – † 1942), politik, advokát, signatár Martinskej deklarácie
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b 454 Dražkovce. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2016-05-04]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
- ↑ Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970. Praha : Federální statistický úřad, 1978. S. 1004-1005.
- ↑ Štatistický úrad SR
- ↑ KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, EVA PETRÁŠKOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky filiálny kostol sv. Heleny, s. 317-323.
- ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ, JÁN ZACHAR. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Dražkovce, s. 315-317.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dražkovce
Externé odkazy upraviť
- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil gotického kostola