El Niňo je periodicky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne, keď sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody smerom zo západnej časti Tichého oceánu po západné pobrežie Južnej Ameriky.

priemerná cirkulácia v južnom pacifiku

Názov pochádza zo španielskeho výrazu „El Niño“ (jezuliatko), lebo ho často pozorovali najskôr v období Vianoc - teda v období narodenia Božieho dieťaťa. Prvými pozorovateľmi El Niña vôbec boli rybári na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorí si všímali nezvyčajný nedostatok rýb. Tento vzniká kvôli nedostatku planktóna, ktorý sa v rámci miestnych pomerov viaže skôr na chladnú, ako teplú vodu.

Na živiny je pritom bohatá chladná voda, ktorá za normálnych podmienok prúdi k juhoamerickému pobrežiu vďaka silnému Humboldtovmu prúdu. Vody prúdu sa k pobrežným ryboviskám dostávajú výstupom z hĺbok nahor po svahoch kontinentálnej platne Južnej Ameriky. No pri El Niño nastáva v oblasti rovníka zintenzívnenie prísunu teplej vody zo západu Pacifiku smerom na juhoamerické pobrežie. Nahromadená teplá voda funguje ako pokrievka, ktorá bráni prieniku studenej vody smerom z hlbiny na hladinu oceána. Chladná voda je tak nútená nájsť si priestor na prúdenie v hlbších vrstvách oceána. S teplejšou vodou sa nezmiešava a tak možno pri meraní teploty vody zistiť pomerne ostrý teplotný prechod medzi teplým povrchom a chladnou hlbinou. Napriek obrovskej mase chladnej vody v hlbších vrstvách oceána, je počasie na pacifickom pobreží Južnej Ameriky počas El Nina teplejšie, lebo ho určuje teplota povrchovej vrstvy, ktorá je pri El Niňo v danej oblasti teplejšia, ako zvyčajne.

El Niño je predovšetkým chápaný ako klimatický fenomén, ktorý ovplyvňuje veľkú oblasť podnebia na Zemi. Najpriamejší je jeho vplyv na atmosféru v tropickom a subtropickom pásme vo východnom Tichom oceáne. V Južnej Amerike svojím vplyvom pôsobí hlavne na tichomorské pobrežie, ale zasahuje aj do oblastí susediacich s Atlantikom. Ďalej má výrazný vplyv na monzúnovú cirkuláciu a klímu v juhovýchodnej Ázii a na počasie v Austrálii. Mení predpovedné modely pre vznik hurikánov v Karibskej oblasti rovnako, ako aj dlhodobé predpovede o type počasia pre územie Spojených Štátov a Kanady, a to až do hĺbky subarktického pásma. Mení dynamiku v rozsahu pobrežného ľadu na pacifickom pobreží Antarktídy. Nezanedbateľný vplyv má na Indický oceán a východ Afriky. Relatívne malý vplyv má na Európu, potom na strednú, severnú a blízkovýchodnú časť Ázie a severozápad Afriky.

Pri El Niño dochádza k týmto výkyvom počasia: Západný Pacifik, juhozápadná Ázia a severovýchod Austrálie majú suchšiu sezónu. V Austrálii sú vtedy aj častejšie požiare buša. Ak sa El Niño vyskytne v zimných mesiacoch, je takmer vždy aj teplejšie. Výnimkou je východná Melanézia a západná Polynézia, ktoré sú vtedy počas zimy na južnej pologuli ešte viac studenšie. Pri El Niño výrazne vzrastajú úhrny zrážok v štátoch Južnej Ameriky, ktoré susedia priamo s Tichým Oceánom - Čile, Peru, Ekvádor a Kolumbia. Zvyčajne býva aj teplejšie - najmä juhovýchod Brazílie a celé pásmo pritichomorských štátov od Ekvádoru až po približne stred Čile. Daždivo je aj v oblasti Uruguaja a priľahlých oblastiach Argentíny a Brazílie. Naopak, suchšie je okolo ústia Amazonky. V Karibiku je počas El Niña teplejšie a suchšie. Hurikánov je menej alebo majú menej devastačné účinky, pretože sa viac odkláňajú do neobývaných vôd Atlantiku. Ak sa El Niño vyskytne v zime, tak treba počítať s chladnejším a vlhkejším počasím v južných štátoch USA a naopak s miernejšou zimou v pásme okolo hranice medzi južnými oblasťami Kanady a severnejšími štátmi USA. Vplyv je badateľný okolo Veľkých Afrických jazier a horného toku Nílu, kedy sú zimné mesiace (december, január, február...) daždivejšie. V rovnakom období je naopak suchší juhovýchod Afriky a Madagaskar. Vďaka El Niñu je zima teplejšia v Japonsku, Kórei a v oblasti nad Vladivostokom na krajnom východe Ruska.