Elektrický rušeň 122
Elektrický rušeň 122 (predtým E 469.2) je rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV určený pre nákladnú dopravu. Vyrábala ho plzenská firma Škoda (továrenské označenie Škoda 57E), vtedy nazývaná Závody V. I. Lenina, v roku 1967. Patrí k československých elektrickým rušňom tzv. I. generácie. Postupujúca elektrifikácia železníc v Československu si v 60. rokoch vynucovala dodávky ďalších typov rušňov vývojovo vychádzajúcich z prvej povojnovej série jednosmerných strojov neskoršej rady 140.
| Elektrický rušeň radu 122 | |
 Elektrický rušeň radu 122 v Praskačke | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 90 km/h |
| Trvalý výkon | 2 040 kW |
| Napájacie sústavy | 3 kV js |
| Usporiadanie pojazdu | Bo' Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 154 kN |
| Maximálna ťažná sila | 224 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Hmotnosť | 85 t |
| Adhézna hmotnosť | 85 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 17 210 mm |
| Šírka | 2 950 mm |
| Priemer kolies | 1 050 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD), ČD Cargo |
| Rok výroby | 1967 |
| Počet vyrobených kusov | 55 |
| V prevádzke v období | 1967 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | E 469.2 |
| Továrenské označenie | Škoda 57E |
Konštrukcia upraviť
U rady 122 je použitá oceľová skriňa s dvoma koncovými stanovištami rušňovodiča, do ktorých je vstup z vonku, na rozdiel od starších radov z oboch strán. Sú použité nové čelá s odlišnými svetlami i svetlometom a na boku ozdobný plát, ktorý bol v pôvodnom nátere zdôraznený bielou farbou. Medzi stanovišťami sa nachádza strojovňa so štyrmi bočnými oknami na každej strane. Pohon zabezpečujú štyri trakčné motory, pre každú nápravu jeden.
Prevádzka upraviť
Všetkých 55 kusov bolo dodaných do rušňového depa Ústí nad Labem, v ktorom zostali bez akýchkoľvek presunov dodnes (dnes ako SOKV v rámci spoločnosti ČD Cargo). V 60. rokoch síce slúžili aj v osobnej doprave, vozili osobné vlaky z Děčína do Lysej nad Labem alebo aj na trati z Ústí do Mostu. Zaujímavé bolo tiež ich nasadenie na rekreačných rýchlikoch, ktoré jazdili z NDR k letoviskám pri Čiernom mori. S týmito vlakmi jazdili z Děčína do Kutnej Hory. Väčšina ich nasadenia ale prebiehala a prebieha v nákladnej doprave. Ťažiskovým výkonom bývalo vozenie uhoľných vlakov z Třebušic. S týmito vlaky zachádzajú k elektrárňam Opatovice nad Labem, Chvaletice (železničná stanica Řečany nad Labem) a Mělník (železničná stanica Hněvice). V 90. rokoch počet uhoľných vlakov poklesol v súvislostí s plynofikáciu domácností a teplární. O to viac sa však objavujú na iných vlakoch, vrátane kontajnerových nákladných expresov a ucelených vlakov s automobilmi. Okrem okolia Prahy a východných Čiech zachádzajú až na Moravu a do Sliezska.
Napriek svojmu veku sú stále nosným radom u ČD Carga a nákladnú dopravu si bez nich stále nie je možné predstaviť.
Externý odkaz upraviť
Iný projekt upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 122
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 122 na českej Wikipédii.