Emil Frátrik st.

Emil Frátrik st. je uznávaný slovenský hráč na klávesové nástroje a spevák, ktorý patrí medzi predstaviteľov populárnej hudby 70. rokov 20. storočia. Emil Frátrik je otcom hráča na bicie nástroje, Emila Frátrika mladšieho.

Emil Frátrik
Základné informácie
Popis umelca	slovenský hráč na klávesové nástroje a spevák
Žáner	pop, džez
Hrá na nástrojoch	klávesové nástroje, klavír, spev
Súvisiace články	Karol Duchoň Prognóza
Hudobný portál  Biografický portál

Hudobná kariéra

Emil Frátrik počas základnej služby pôsobil vo vojenskom umeleckom súbore. Po jej skončení nastúpil do Slovenskej televízie, kde, okrem hrania, naspieval aj niekoľko pesničiek. Potom účinkoval v Tatra Revue v orchestroch, ktoré alternovali orchester Juraja Berczellera. V Tatra Revue začínala spievať aj jeho manželka.

Po skončení fungovania Tatra Revue hrával Emil Frátrik starší v zahraničí, potom sa vrátil na Slovensko. Po návrate vystupoval v Revue Bratislava, kde napríklad hrával v roku 1973 aj v poslednom pódiovom programe Františka Krištofa Veselého nazvanom Nečakaj ma už nikdy. Po skončení na revuálnych pódiách Emil Frátrik účinkoval s vokálnou skupinou Bezinky, s Karolom Duchoňom, sprevádzal aj Hanu Hegerovú, či Janu Kocianovú. Spočiatku bezmenná skupina hudobníkov, ktorí týchto umelcov sprevádzala koncom roka 1974 dostala názov Prognóza. V tejto skupine účinkovali: Vladimír Kaššay, Emil Frátrik st., Ľubomír "Kyslík" Stankovský a Marián Oberth. Emil Frátrik v Prognóze hrával približne do konca roku 1979.

Emil Frátrik starší ako spevák je interpretom niekoľkých známych hitov 70. rokov 20. storočia: známe sú „Ešte aspoň krátkych desať minút“ (v nej sa „ľudia tlačia v električke č. 6...“), „Mávnutie“, „Kúzlo strieborného plátna“, či „Šumí Dunaj“ a ďalších.