Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov[1] je zmluva prijatá niektorými krajinami Rady Európy na ochranu historických regionálnych alebo menšinových jazykov Európy.[1] Na podpis členským štátom Rady Európy bola otvorená 5. novembra 1992.[1] Charta nadobudla platnosť 1. marca 1998, po tom čo päť štátov Rady Európy prijalo chartu.[1] Vzťahuje sa na jazyky tradične používané občanmi štátov (čiže nie na jazyky používané nedávnymi prisťahovalcami z iných krajín), pričom je podmienkou, aby sa významne líšili od väčšinového alebo úradného jazyka (takže sa nevzťahuje ani na tie, ktoré sú považované za dialekty úradného, resp. väčšinového jazyka). Tieto jazyky musia byť buď používané na istom území (tradične nimi hovoria komunity v regiónoch štátu), alebo sú používané menšinami po celom území, čiže napríklad jidiš alebo rómčina.

     Členské štáty Rady Európy, ktoré podpísali a ratifikovali chartu.
     Členské štáty, ktoré chartu podpísali, ale neratifikovali.
     Členské štáty, ktoré chartu ani nepodpísali, ani neratifikovali.
     Nečlenské štáty Rady Európy.

Jazyky, ktoré sú úradnými na regionálnej, provinciálnej úrovni v rámci štátu (napríklad katalánčina v Španielsku) nie sú klasifikované ako úradné jazyky štátu a preto môžu byť zaradené do charty. Na druhej strane, Írsko nepodpísalo chartu, keďže írčina (hoci jazyk, ktorý používa menšina ľudí) je oficiálne prvým úradným jazykom a preto by nemohla byť do charty zaradená.

Charta poskytuje štátom množstvo nástrojov ako ochraňovať a rozvíjať historické regionálne alebo menšinové jazyky. Sú dve úrovne ochrany - všetci signatári musia aplikovať aspoň nižšiu úroveň pre zaradené jazyky. Môžu im samozrejme poskytovať vyššiu úroveň, na ktorú je potrebné vykonať aspoň 35 zo zoznamu nástrojov.

Jazyky pod ochranou charty podľa štátov upraviť

Krajiny, ktoré ratifikovali chartu a jazyky, ktoré do nej zahrnuli:

  Arménsko ratifikácia: 25. január 2002

  Bosna a Hercegovina ratifikácia: 21. september 2010

  Cyprus ratifikácia: 26. august 2002

  Česko ratifikácia: 15. november 2006

  Čierna Hora ratifikácia: 15. február 2006

  Dánsko ratifikácia: 8. september 2000

  Fínsko ratifikácia: 9. november 1994

  Holandsko ratifikácia: 2. máj 1996

  Chorvátsko ratifikácia: 5. november 1997

  Lichtenštajnsko ratifikácia: 18. november 1997

  • žiadny regionálny alebo menšinový jazyk

  Luxembursko ratifikácia: 22. jún 2005

  • žiadny regionálny alebo menšinový jazyk

  Maďarsko ratifikácia: 26. apríl 1995

  Nemecko ratifikácia: 16. september 1998

  Nórsko ratifikácia: 10. november 1993

  Poľsko ratifikácia: 12. február 2009[2]

  Rakúsko ratifikácia: 28. jún 2001

  Rumunsko ratifikácia 24. október 2007

Časť II:

Časť III:

  Slovensko ratifikácia: 5. september 2001

  Slovinsko ratifikácia: 4. október 2000

  Spojené kráľovstvo ratifikácia : 27. marec 2001

Všetky jazyky okrem mančiny sú ratifikované na celom území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

  Srbsko ratifikácia: 15. február 2006

  Španielsko ratifikácia: 9. apríl 2001

  Švajčiarsko ratifikácia: 23. december 1997

  Švédsko ratifikácia: 9. február 2000

  Ukrajina ratifikácia: 19. september 2005 Ukrajina nešpecifikuje konkrétne jazyky, ale udáva ich ako jazyky nasledovných etnických menšín:

Referencie upraviť

  1. a b c d Zbierka zákonov č. 588/2001: EURÓPSKA CHARTA regionálnych alebo menšinových jazykov [online]. MZV SR, [cit. 2013-04-22]. Dostupné online. Archivované 2011-05-25 z originálu.
  2. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-04-24]. Dostupné online. Archivované 2012-05-22 z originálu.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European Charter for Regional or Minority Languages na anglickej Wikipédii.