Eurypón (starogr. Ευρυπών) bol kráľom Sparty (možno mýtickým) kráľovskej línie Eurypontovcov. Vládol pravdepodobne na začiatku deviateho storočia pred Kr. Jeho spolukráľom mohol byť Agis I. z kráľovského rodu Agiovcov.

Eurypón
kráľ Sparty
Panovanie
DynastiaEurypontovci
Panovanie890 pred Kr. – 860 pred Kr. (letopočty sú fiktívne)
Predchodca? možno Sóos alebo Prokles
NástupcaPrytanis
Rodina
Potomstvo
Otec? možno Sóos alebo Prokles

O spartskom kráľovi Eurypónovi vládnuceho niekedy na začiatku deviateho storočia pred Kr. máme od antických historikov veľmi málo správ a aj tie boli napísané po dlhom časovom odstupe a navyše v ich textoch vládne nesúlad. To, či bol Eurypón nástupcom Prokla alebo Sóosa nie je známe. Najčastejšie sa porovnávajú zoznamy kráľov Sparty od Pausania a Herodota. V zozname Herodota, ktorý je podstatne starší sa na rozdiel od zoznamu Pausania Sóos nespomína, čo ale nie je dôkazom, že Sóos nebol kráľom Sparty. Zaujímavú myšlienku, že Herodotos mohol o Sóosovi ako o kráľovi Sparty vedieť, vyslovil anglický klasický učenec Thomas Falconer, ktorý hovorí to čo je aj pravda, že Herodotov záznam nie je zoznamom všetkých kráľov, ale len genealógia predkov kráľa Leotychida II., čiže postup z otca na syna a v tom prípade mohol byť Sóos starším bratom Eurypóna. Herodotos to napr. urobil v zozname predkov Leonida I., kde zámerne (musel o ňom vedieť) nespomenul Kleomena I. hoci bol Leonidas jeho následníkom, pretože Kleomenes nebol jeho otcom, ale starším bratom. Tento problém sa ale ťažko vyrieši. Vierohodných informácii je z tohto obdobia veľmi málo a tie nám neprinášajú dostatok svetla na objasnenie tohto problému.

Autorom príbehu, kde spartský kráľ Eurypón ľsťou ukončil dlhotrvajúcu vojnu Sparťanov s Arkádiou je macedónsky spisovateľ Polyainos, ktorý vo svojej knihe Stratégie napísal, že keď kráľ Sparty Eurypon dospel k názoru, že vojna ktorú vedie s Arkádiou už trvá dlhšie ako dúfal, za účelom aby medzi Arkádčanov zasial rozkol, poslal tam posla so správou, že Sparta je ochotná ukončiť vojnu za predpokladu, ak by potrestali tých, ktorí sú zodpovední za smrť spartského kráľa Agida. Po tejto správe sa v Arkádii tí ktorí boli zodpovední za jeho smrť a ich priaznivci spolčili, aby tak predišli možnému trestu. Ľud, ktorý túžil po mieri a chcel túto záležitosť čo najskôr ukončiť sa stal ich nepriateľom. Po tom čo sa ľudia rozdelili do dvoch táborov, sa ľud ktorý túžil po mieri zhromaždil v jednej štvrti mesta Mantinea a po prerazení brán svojich nepriateľov porazili a tak za ich pomoci Sparťania dosiahli toho, čoho neboli schopní dosiahnuť silou svojich zbraní.

Ďalšie zaujímavé informácie nám zanechal Ploutarchos, ktorý píše, že aj napriek tomu, že Sóos bol slávnejší kráľ ako Eurypón a bol mu prejavovaný väčší obdiv, kráľovská rodová línia bola pomenovaná po Eurypónovi hoci ten bol demagógom a jeho vláda priniesla do Sparty na dlhú dobu bezprávie a zmätok. Tento stav v Sparte sa kráľovi Eurypónovi stal osudným, keď pri jednej roztržke bol výtržníkom ubodaný mäsiarskym nožom na smrť. Podľa Plutarcha sa jeho nástupcom stal syn Polydektes, ale väčšina starovekých historikov (Herodotos, Pausanias a iní) označila za nástupcu Eurypóna jeho syna Prytana.

Zdroje upraviť

Pozri aj upraviť


Eurypón
Vladárske tituly
Predchodca
? Prokles alebo Sóos
kráľ
890 pred Kr.860 pred Kr. (letopočty sú fiktívne)
Nástupca
Prytanis