Eurysthenes
Eurysthenes alebo Eurysthenés (starogr. Εὐρυσθένης) bol prvým kráľom Sparty (pravdepodobne mýtickým) kráľovskej dynastie Agiovcov. Vládol približne v polovici desiateho storočia pred Kr. (možno 970 – 930 pred Kr.) Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Eurypontovcov bol Prokles.
| Eurysthenes | |
| kráľ Sparty | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Agiovci |
| Panovanie | 970 pred Kr. – 930 pred Kr. (letopočty sú fiktívne) |
| Nástupca | Agis I. |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
syn Agis |
| Otec | Aristodemos |
| Matka | Argeia |
Eurysthenes v zoznamov antických historikov figuruje ako prvý kráľ Sparty kráľovského rodu Agiovcov. Ich záznamy uvádzajú, že jeho otcom bol Aristodémos, brat Temena a s Kresfonta, ktorí viedli Dórov v ich poslednom rozhodujúcom útoku na mykénsky Peloponéz. Pred týmto útokom, ako píše historik Apollodóros, Aristodema zabil blesk. Po dobytí Peloponézu, píše ďalej Apollodoros si Dóri rozdelili krajinu žrebom. Temenos dostal Argos, Kresfontes Messéniu a Lakónia pripadla deťom Aristodema dvojičkám Eurysthenovi a Proklovi. Podľa Strabóna bratia potom Lakóniu rozdelili na šesť častí a Spartu určili za svoju kráľovskú rezidenciu.
Vznik dvojkrália v Sparte najpútavejšie opisuje Herodotos vo svojej knihe História kde píše, že manželka Aristodema, ktorá sa volala Argeia po svojom príchode do krajiny porodila dvojičky. Aristodemos krátko po tom ako videl svoje deti ochorel a chorobe podľahol. Podľa zvyku sa kráľom malo stať staršie z detí, ale nik nebol schopný určiť, ktoré dieťa je staršie. Matka to vedela, ale neprezradila predstierala, že nevie. Sparťania preto odišli požiadať o pomoc veštkyňu v Delfách a tá im poradila, že nech považujú oboch bratov za kráľov, ale ten starší nech užíva väčšej cti. Po tejto rade však stále nevedeli ako majú zistiť, že ktorý z nich je starší, ale nakoniec im poradil Messénčan menom Panites, ktorý navrhol, aby pozorovali matku, že ktoré dieťa umýva a kŕmi ako prvé. Matku pozorovali a zistili, že jedno z detí skutočne uprednostňuje. To dieťa dostalo meno Eurysthenes a jeho mladšieho brata nazvali menom Prokles. Ako bratia vyrastali panovalo medzi nimi nepriateľstvo a tak to zostalo kým žili.
Podľa Ploutarcha tento svár medzi kráľmi pokračoval aj v ich pokoleniach, kým Lykurgos svojimi zákonmi za vlády Agesilaa I a jeho spolukráľa Polydekta nedosiahol stabilitu v Sparte.
Väčšina novovekých historikov sa prikláňa k názoru, že Eurysthenes ako aj králi Sparty približne do polovice siedmeho storočia pred Kr. už patria skôr do oblasti mýtov. To čo však hovoria mýty je neraz aj odrazom skutočnosti. V staroveku pri hľadaní dátumu dobytia Tróje učenci pri svojich výpočtoch použili uznávaný veľmi starý a podľa nich vierohodný súpis spartských kráľov. Eratosthenes z Kyrény dátum dobytia Tróje ustálil na rok 1184 pred Kr. a ten sa prekvapivo blíži tomu, ktorý prijíma aj dnešná archeológia (okolo roku 1200 pred Kr.).
Zdroje upraviť
- Herodotos, História, VI, 52; VII, 204.
- Apollodóros, Kronika II,8,2 – 4.
- Ploutarchos, Lykurgos 2.
- Strabón, Geogafia, VIII, 5,4.
- KRAWCZUK, Aleksander. Trójska vojna. [s.l.] : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. (slovenský jazyk)
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,16,6.
- Euripides, Deti Herakleovcov, [1]
Pozri aj upraviť
Eurysthenes
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca – |
kráľ 970 pred Kr. – 930 pred Kr. (letopočty sú fiktívne) |
Nástupca Agis I. |