Wikipédia

Exlibris

(Presmerované z Ex libris)

Exlibris alebo staršie ex libris[1] je „graficky alebo typograficky riešený štítok s menom alebo so značkou vlastníka knihy (knižnice ap.) obyčajne umiestnený na prednej predsádke knihy“.[2]

exlibris

Okrem osobných existujú exlibris verejných knižníc, spoločností a inštitúcií.[3]

Dejiny upraviť

Predchodcovia exlibris boli tabuľky, ktoré boli pripájané k egyptským a asýrskym rukopisom v 1400 pred Kristom, resp. 7. storočie pred Kristom.[4] Najstaršie exlibris v Európe pochádzajú z Nemecka z 15. storočia.[2] Často sa môže vyskytovať aj v rukopisnej forme. Najstarší exlibris zo Slovenska pochádza z roku 1596 z Bardejova a jeho text je „Liber Bibliothecae Bartphanae“.[5]

Tvorbe exlibris sa venovali a venujú aj mnohí európski umelci ako Albrecht Dürer, Lucas Cranach starší, Hans Holbein mladší, Hans Baldung, Virgil Solis[6], zo slovenských Martin Benka, Mikuláš Galanda[5].

Najstaršia použitá technika výroby exlibris je drevorez (do polovice 16. storočia), neskôr mediryt. Niekedy mal, a stále má, exlibris podobu vlastníckej pečiatky - hlavne v knižniciach (z ekonomických príčin). V 19. storočí nadobudol podobu akcidencie, vtedy jeho umelecká hodnota poklesla.[6]

Tématicky exlibris vychádzal z heraldických motívov, od konca 16. storočia ho nahradzoval portrét. Od 17. storočia sa začínajú objavovať emblémy, architektonické prvky či interiéry knižníc. 18. storočie zasa prieviedlo do sveta exlibris rastlinné a krajinné motívy obdobia rokoko.[6]

Exlibris je už dávno predmetom zberateľstva a jeho štúdium má funkciu pomocnej knihovníckej vedy.

Zdroje upraviť

  1. ↑ exlibris. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 157.
  2. ↑ a b exlibris. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 265.
  3. ↑ exlibris. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok II E – J. Bratislava : Veda, 1978. 536 s. S. 54.
  4. ↑ exlibris. Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka (Bratislava: ČSTK – PRESSFOTO), 1973, roč. III, čís. 30, s. 937 – 938. ISSN 0231-9047.
  5. ↑ a b exlibris. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 229 – 230.
  6. ↑ a b c EXLIBRIS. In: VOIT, Petr. Encyklopedie knihy : starší knihtisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století : papír, písmo a písmolijectví, knihtisk a jiné grafické techniky, tiskaři, nakladatelé, knihkupci, ilustrátoři a kartografové, literární typologie, textové a výtvarné prvky knihy, knižní vazba, knižní obchod. 2. vyd. Zväzok I. Praha : Libri ve spolupráci s Královskou kanonií premonstrátů na Strahově, 2008. 655 s. (Bibliotheca Strahoviensis. Series monographic; zv. 2.) ISBN 978-80-7277-390-9. S. 254 – 255.

Ďalšia literatúra upraviť

  • KOCÁK, Peter. Ex libris : sprievodca po svete Ex librisu pre zberateľov a začínajúcich autorov, nádejných tvorcov Ex libris. [elektronický zdroj] Prešov : Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove, 2009. 93 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-0073-7.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Exlibris

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Exlibris&oldid=7184360“