François Hollande

	François Hollande
24. prezident Francúzskej republiky
	V úrade; 15. máj 2012 – 14. máj 2017
Spoluknieža Andorry
	V úrade; 15. máj 2012 – 14. máj 2017
Poslanec Európskeho parlamentu za Francúzsko
	V úrade; 20. júl 1999 – 17. december 1999
Biografické údaje
Rodné meno	François Gérard Georges Nicolas Hollande
Narodenie	12. august 1954 (69 rokov); Rouen Francúzsko
Politická strana	Socialistická strana Francúzska
Alma mater	Parížska univerzita - fakulta práva, HEC Paris, ENA
Profesia	politik, advokát, štátnik
Národnosť	Francúz
Rodina
Partnerka	Ségolène Royalová (1973–2007), Valérie Trierweilerová (2000–2014)
Deti	Thomas, Clément, Julien, Flora
Odkazy
	François Hollande na francoishollande.fr
	François Hollande; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

François Hollande, celým menom François Gérard Georges Nicolas Hollande (* 12. august 1954, Rouen, Francúzsko) je francúzsky politik a bývalý prezident Francúzska a spoluknieža Andorry, v rokoch 1997 – 2008 prvý tajomník francúzskej socialistickej strany. Bol aj poslancom za departement Corrèze v Národnom zhromaždení Francúzska (1988 – 1993), starostom obce Tulle (2001 – 2008) a prezidentom generálnej rady Corrèze (od 2008). 16. októbra 2011 bol nominovaný „Socialistickou stranou“ a „Stranou ľavicových radikálov“ za kandidáta do prezidentských volieb v roku 2012. Jeho hlavným oponentom je jeho predchodca v úrade prezidenta, Nicolas Sarkozy.

Mladosť upraviť

Jeho otec, Georges Gustave Hollande (* 9. máj 1923) je lekár – otorinolaryngológ, bol kandidát extrémnej pravice v mestských voľbách v Rouen v 1959 a 1965. Jeho matka, Nicole Frédérique Marguerite Tribert (* 7. septembra 1927, – † 2009), bola sociálna asistentka a blízka politickej ľavici. Figurovala na zozname Socialistickej strany v 2008 v mestských voľbách mesta Cannes.

Detstvo strávil v Bois-Guillaume, pri Rouene, bol žiakom v penzionáte Jean-Baptiste-de-La-Salle de Rouen (združená škola). V prvom trimestri 1968 jeho otec, priaznivec Algérie française, s blízkymi vzťahmi k Jean-Louis Tixier-Vignancourtovi a OAS, predal svoju kliniku, apartmány v Clos du Hamel, dom v Bois-Guillaume a presťahoval sa s rodinou do Neuilly-sur-Seine, kde začal podnikať v oblasti nehnuteľností.
François, žiak lýcea Pasteura v Neuilly-sur-Seine, sa zapísal na fakultu práva v Paríži, kde získal bakalársky diplom. Potom študoval na „HEC“ v Paríži a na „Inštitúte politických vied“, kde vstúpil do UNEF-Renouveau, blízkej Komunistickej strane Francúzska. Nastúpil aj na ENA, v promočnom ročníku „Voltaire“.

V roku 1976 bol vylúčený z vojenskej služby, ale dosiahol anuláciu tohto rozhodnutia. Počas svojich štúdií na dôstojníckej škole v Coëtquidan v januári 1977 bol v izbe spolu so Jean-Pierre Jouyetom, Michelom Sapinom, Henrim de Castries a Jean-Michel Lambertom.

Má staršieho brata.

Súkromný život upraviť

Na konci 70. rokov sa zoznámil so Ségolène Royalovou, neskoršou političkou, počas jedného soirée na „ENA“ (bola tiež z ročníka Voltaire). Pár Royal-Hollande vytvoril voľný zväzok a splodil štyri deti: Thomasa (1984, advokát), Clémence (1985, študovala medicínu), Juliena (1987, filmár) a Floru (1992, študentka psychológie). Ich rozchod bol oznámený v predvečer druhého kola volieb v roku 2007. V roku 2010 potvrdil svoj vzťah so žurnalistkou Valérie Trierweilerovou, ktorá bola jeho spoločníčkou od roku 2006. Vzťah zostal utajený až do volebnej kampane Ségolène Royalovej.

V júni 2022 sa oženil s Julie Gayetovou. Hollande má štyri deti z predchádzajúceho vzťahu so svojou dlhoročnou partnerkou Ségolene Royalovou.^[1]

Politická kariéra upraviť

V roku 2012 bol kandidátom prezidentských volieb vo Francúzsku. François Hollande zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb s 51,64% hlasov nad Nicolasom Sarkozym, dovtedajším prezidentom, o necelé 4 % hlasov.

29. októbra 2013 sa uskutočnila plánovaná oficiálna jednodňová návšteva Françoisa Hollanda na Slovensku, pozri obrazová galéria z návštevy^[2]

29. decembra 2013 bola „Ústavnou radou“ schválená zvýšená daň 75% na príjmy najbohatších daňovníkov nad 1 mil. € vo Francúzsku, čo je splnenie jedného z bodov volebného programu F. Hollanda.^[3]

Mandáty upraviť

23. jún 1988 – 1. apríl 1993 – poslanec za Corrèze
Od 12. júna 1997 – poslanec za Corrèze
20. júl 1999 – 17. december 1999 – poslanec Európskeho parlamentu
poslanec Národného zhromaždenia za Corrèze, člen ekonomickej komisie
15. máj 2012 – Prezident Francúzskej republiky^[4]

Mandáty lokálne upraviť

14. marec 1983 – 16. marec 1989 : člen mestskej rady v obci Ussel.
17. marec 1989 – 24. jún 1995 : zástupca starostu v Tulle.
23. marec 1992 – 30. marec 1992 : regionálny radca v Limousin.
25. jún 1995 – 18. marec 2001 : mestský radca v Tulle.
16. marec 1998 – 2. apríl 2001 : regionálny radca v Limousin.
19. marec 2001 – 17. marec 2008 : starosta Tulle.
od 20 marca 2008: predseda všeobecnej rady v Corrèze.

Politické funkcie upraviť

1994 – 1995: tajomník Socialistickej strany, ekonomická sekcia
1995 – 1997: hovorca, tajomník Socialistickej strany, sekcia tlače
1997 – 2008: člen národného výboru a prvý tajomník Socialistickej strany

Autorské publikácie upraviť

La Gauche bouge, Ľavica sa hýbe, kolektívne dielo napísané pod pseudonymom Jean-François Trans, vydal Jean-Claude Lattès, 1985.
L'Heure des choix. Pour une économie politique, avec Pierre Moscovici, „Hodina voľby. K politickej ekonómii" (s Pierre Moscovici), 1991, (ISBN 978-2-7381-0146-4).
L'Idée socialiste aujourd'hui, Socialistická idea dnes, vydal Omnibus, 2001 (en collaboration) (ISBN 978-2-259-19584-3).
Devoirs de vérité, entretiens avec Edwy Plenel, éd. Stock, 2007 (ISBN 978-2-234-05934-4).
Droit d'inventaires, entretiens avec Pierre Favier, Le Seuil, 2009 (ISBN 978-2-02-097913-9).
Le rêve français, "Francúzsky sen", Éditions Privat, août 2011 (ISBN 978-2-7089-4441-1).
Un destin pour la France, "Osud Francúzska", Fayard, janvier 2012 (ISBN 978-2-213-66283-1).
Changer de destin, "Zmeniť osud", Robert Laffont, 23 février 2012, (ISBN 978-2-221-13117-6), 180 pages.

Predhovory ku knihám upraviť

Le socialisme selon Léon Blum, "Socializmus podľa Léona Bluma", autor David Frapet, Créer, 2003.
Le dernier Chirac, "Posledný Chirac", autori Bruno Dive, Jacob-Duvernet, 2009.
Pourquoi pas le socialisme ?, "Prečo nie socializmus?", autor Gerald Cohen, L'Herne, 2010 (ISBN 978-2-85197-921-6).

Galéria upraviť

Hollande-Royalová v roku 2007
rok 2012
Volebná kampaň 2012

Referencie upraviť

↑ TASR. Francúzsky exprezident Hollande sa oženil s herečkou Julie Gayetovou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-06-08. Dostupné online [cit. 2022-08-03].
↑ fotogaléria na teraz.sk
↑ Le Figaro
↑ pravda.sk