Galadriel
Galadriel je fiktívna postava zo Stredozeme, vytvorená J. R. R. Tolkienom. Je to elfka spomínaná v dielach Pán prsteňov, Silmarillion a Nedokončené príbehy. Stretávame ako s paňou elfskej ríše Lothórienu. Elfovia v Lothóriene sa o nej väčšinou zmieňujú ako o Pani.
O iných významoch slova Galadriel pozri Galadriel (rozlišovacia stránka).Je starou matkou Arwen, tajnej lásky a neskoršej ženy Aragorna. Galadriel vlastní jeden z troch elfských Prsteňov moci. Dokáže v myšlienkach sledovať iné bytosti vo svojej ríši.
Žila veľmi dlho, nevyzerala však staro. Bola v družine, ktorá napriek proroctvu zo severu a Fëanorovej zrade prešla cez Helcaraxë – Duniace ľady. Jej rodné meno nebolo Galadriel, ale Nerwen, čo znamená muž-žena.
Opis upraviť
Jedna z najväčších spomedzi Eldarov, opísaná ako druhá najmocnejšia po samotnom Fëanorovi a povráva sa, že v múdrosti ho dokonca prekonala. Nielenže patrila k najmocnejším spomedzi Noldorov, Galadriel bola tiež oslnivo krásna a jej hlas bol hlboký a jasný. Bola tiež najvyššou zo všetkých elfských žien s výškou blížiacou sa (v moderných mierach) 6′ 4″ (6 stôp a 4 palce) alebo približne 193 cm. Najslávnejšou z jej čŕt však boli jej trblietavé zlaté vlasy popretkávané striebornými prameňmi.
Nevedno, či si Celeborna vzala z lásky alebo z vlastnej pýchy a hrdosti, ale je isté, že si boli príbuzní, aj keď bola Noldorka a on patril medzi Teleriov, teda tých, čo v Stredozemi ostali. V mladosti túžila po moci a vlastnom území. Odmietla však príležitosť, keď jej v knihe Spoločenstvo prsteňa Frodo ponúkol Veľprsteň. Priznala Frodovi, že premýšľala aj o tom, že mu Prsteň vezme násilím, ak by jej ho neponúklo. Napokon ho však odmietla, pretože si uvedomila, že by to viedlo k zlu.
„Tvrdá ako diamant, jemná ako mesačný svit. Horúca ako slnečné svetlo, chladná ako mráz pod hviezdami. Hrdá a vzdialená ako zasnežený vrch a veselá ako akékoľvek dievča, ktoré som kedy na jar videl so sedmokráskami vo vlasoch.“
Zo Samovho opisu Galadriel Dve Veže, kniha IV, kapitola 5, Okno na západ.