Gejza Rehák
MUDr. Gejza Rehák (* 18. október 1881, Smolinské † 8. marec 1940, Bratislava) bol slovenský lekár a verejný činiteľ v období medzivojnového Česko-Slovenska a Slovenského štátu.
| Gejza Rehák | |
 | |
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1925 – 1929 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
| V úrade 1929 – 1939 | |
| Poslanec Snemu Slovenskej republiky | |
| V úrade 1939 – 1940 | |
| Predseda Slovenského olympijského výboru | |
| V úrade 1939 – 1940 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 18. október 1881 Smolinské, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 8. marec 1940 (58 rokov) Bratislava, Slovenský štát |
| Politická strana | SNS ČND HSĽS |
| Profesia | lekár |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
| Odkazy | |
 | Gejza Rehák (multimediálne súbory) |
Navštevoval ľudovú školu v rodnej obci. Potom študoval na gymnáziu v Trnave, na ktorom aj zmaturoval. Lekárske štúdiá so špecializáciou na stomatológiu absolvoval na univerzite vo Viedni, kde v roku 1908 získal lekársky diplom. Už počas študentských čias v rokoch 1899 až 1901 bol konateľom spolku Slovákov v Budapešti. V období rokov 1902 až 1914 bol funkcionárom a predsedom viedenského slovenského literárneho spolku Národ. Vo Viedni bol zároveň aktívny aj v Slovanskej besede a v Slovanskom spevokole. Od roku 1890 bol členom Spolku sv. Vojtecha v Trnave.
Počas I. svetovej vojny slúžil ako vojak štyri roky a vrátil sa domov ako nadporučík zdravotnej služby. Po vzniku Česko-Slovenska ho vláda delegovala za člena vojenskej komisie pri novom československom vyslanectve vo Viedni. Po návrate z Viedne bol dňa 20. septembra 1919 poverený vedením bratislavskej štátnej nemocnice.
Politicky sa angažoval už pred rokom 1918. Spočiatku mal blízko k Slovenskej ľudovej strane, no v roku 1911 vstúpil do Slovenskej národnej strany. 30. októbra 1918 bol jedným zo signatárov Deklarácie slovenského národa. Od roku 1922 bol členom Československej národnej demokracie.[1]
V parlamentných voľbách v roku 1925 bol za národných demokratov zvolený do dolnej komory Národného zhromaždenia. V poslaneckej snemovni zasadal v dopravnom, iniciatívnom, inkompatibilnom,. rozpočtovom, soc.-politickom, zahraničnom, zásobovacom, zdravotníckom a v poľnohospodárskom výbore.[2] Po parlamentných voľbách v roku 1929 prestúpil do hornej komory národného zhromaždenia. Senátorský mandát obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1935, kedy kandidoval za Národné zjednotenie (formácia, ktorú okrem Československej národnej demokracie tvorili viaceré menšie nacionalistické strany). Senátorom zotrval do konca činnosti Národného zhromaždenia na prelome rokov 1938/1939. V decembri 1938 ešte prestúpil do senátorského klubu HSĽS.[3]
Okrem vysokej politiky sa Gejza Rehák venoval aj komunálnej. V štyroch volebných obdobiach bol poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva (po obecných voľbách v roku 1923, 1927, 1931 a 1938).
Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za poslanca. Poslancom bol aj po vzniku Slovenského štátu, až do svojej smrti 8. marca 1940. V sneme ho nahradil nemecký poslanec Sigmund Keil.[4]
Gejza Rehák sa angažoval aj v podnikateľskej oblasti. Bol členom dozorných rád Slovenskej banky, Slovenskej úverovej banky, Mestskej sporiteľne, poisťovacej spoločnosti Domov a Slovakia. Ako riaditeľ štátnej nemocnice v Bratislave staral sa o povznesenie tohto ústavu a o slovenských zamestnancov. Po vzniku Česko-Slovenska sa postaral o jej poslovenčenie a etablovanie do nových pomerov.
Významnú stopu zanechal aj v oblasti športu. Počas svojho pobytu v Budapešti založil miestny futbalový klub. Vo Viedni bol členom českého Sokola. V Bratislave bol niekoľko rokov predsedom ČsŠK Bratislava. Mal podiel aj na vybudovaní zimného štadióna v Bratislave. Po vzniku Slovenského olympijského výboru bol od 18. júna 1939 jeho prvým predsedom.[5]
Referencie upraviť
- ↑ Tesnopisecká správa o 28. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 13. marca 1940 [online]. psp.cz, [cit. 2022-12-29]. Dostupné online.
- ↑ Register-menný (1925 - 1929) [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-12-29]. Dostupné online.
- ↑ Register-menný (1935-1939) [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-12-29]. Dostupné online.
- ↑ Tesnopisecká správa o 30. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 29. marca 1940 [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-12-29]. Dostupné online.
- ↑ LETENAYOVÁ, Zdenka. Pred 130 rokmi sa narodil Gejza Rehák, predseda prvého Slovenského olympijského výboru v rokoch 1939 - 1940 [online]. olympic.sk, [cit. 2022-12-29]. Dostupné online.