Gemini 5

Gemini 5 (oficiálne Gemini V) bol tretí americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Gemini. Hlavným cieľom misie bolo uskutočniť dlhodobý let s trvaním osem dní, čiže dvojnásobok oproti predchádzajúcej misii. Osemdňový let preto, lebo približne rovnakú dobu mali trvať lety k Mesiacu a späť. Gemini 5 bola tiež prvou kozmickou loďou, na palube ktorej boli ako zdroj energie umiestnené dva funkčné palivové články, keďže najmä z hmotnostného hľadiska nebolo možné pre tak dlhý let využívať klasické batérie. Ďalším cieľom misie bol nácvik priblíženia k inému telesu na obežnej dráhe. Gemini 5 tak mala ako prvá kozmická loď na palube aj radar.

Gemini V

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Gemini V
COSPAR ID:	1965-068A
Kozmická loď:	Gemini SC5
Nosná raketa:	Titan II GLV (výr. č. 62-12560)
Volací znak:	Gemini 5
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Cape Kennedy (LC-19)
Štart:	21. august 1965, 13:59:59,518 UTC
Pristátie:	29. august 1965, 12:55:14 UTC severná oblasť Atlantického oceánu; 540 km juhozápadne od Bermúd 29°47′00″S 69°45′24″Z
Trvanie:	7 dní, 22 hodín, 55 minút, 14 sekúnd
Počet obehov:	120
Apogeum:	350,1 km
Perigeum:	162 km
Doba obehu:	89,59 minút
Inklinácia:	32,61°
Vzdialenosť:	5 242 682 km
Hmotnosť:	3 605 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Conrad (vľavo) a Cooper (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Gemini 4 Gemini 7
Kozmonautický portál

Posádka

• L. Gordon Cooper, Jr. (2), veliaci pilot
• Charles „Pete“ Conrad, Jr. (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Neil A. Armstrong, veliaci pilot
• Elliot M. See, Jr., pilot

Podporná posádka

• Edwin E. „Buzz“ Aldrin (Houston CAPCOM)
• Neil A. Armstrong (Houston CAPCOM)
• Virgil I. „Gus“ Grissom (Cape CAPCOM)
• James A. McDivitt (Houston CAPCOM)

Prípravy na let

Dňa 8. februára 1965 NASA zverejnila zloženie posádky tretieho pilotovaného letu programu Gemini. Veliacim pilotom misie sa stal Gordon Cooper a pilotom Pete Conrad. Cooper bol z legendárnej prvej sedmičky astronautov NASA a Conrad bol nováčikom z tzv. novej deviatky astronautov (The New Nine). Vďaka Cooperovej pohodovej povahe a Conradovmu zmyslu pre humor sa z tejto posádky stala zaujímavá dvojica. V záložnej posádke sa na misiu Gemini V začali pripravovať Neil Armstrong a Elliot See, tiež z novej deviatky. Zaujímavosťou je, že táto dvojica sa stala prvou „civilnou“ posádkou, keďže Armstrong bol pred príchodom do oddielu astronautov skúšobným pilotom NASA a See bol skúšobným pilotom General Electric. Pozoruhodná je tiež skutočnosť, že na jar 1965 sa vážne uvažovalo o tom, či sa počas misie Gemini V uskutoční aj výstup do otvoreného vesmíru. Kompetentní však nakoniec došli k záveru, že tento výstup by nič nového nepriniesol a bol by len opakovaním výstupu Edwarda Whitea, ktorý sa uskutočnil počas predošlej misie. Environmentálny systém ešte nedosiahol takej úrovne, aby bol schopný zabezpečiť dlhší a náročnejší výstup, a ďalším faktorom bol neporiadok, keďže vybavenie na výstup mimo loď zaberalo v kabíne pomerne dosť miesta. Navyše počas misie Gemini IV museli astronauti McDivitt a White kvôli poruche poklopu vydržať štyri dni v oveľa nepohodlnejších podmienkach, než pôvodne predpokladali. Misia Gemini V sa plánovala až na osem dní, počas ktorých astronauti vyprodukujú také množstvo odpadu, že na vybavenie k výstupu do otvoreného vesmíru už jednoducho nezostalo miesto. Pomerne dosť miesta zaberali aj skafandre G4C a Cooper s Conradom sa zhodli, že osem dní v značne nepohodlnom skafandri, je už trocha príliš. Snažili sa tak presadiť, aby odštartovali len s leteckými prilbami, kyslíkovými maskami a bežnými leteckými kombinézami. Nadriadení im to však zamietli.

Emblém misie Gemini V s nápisom „8 days or bust“ (8 dní alebo krach)

Po misii Gemini 3 NASA zakázala ďalšie pomenovania kozmických lodí a Gordon Cooper tak bol odhodlaný svoju misiu aspoň nejako vizuálne odlíšiť. Chcel pre svoj let emblém a Conradovi sa raz zdôveril, že nikdy nebol členom žiadnej organizácie alebo spolku, ktorý by nemal svoj znak či emblém. Conradovi sa táto myšlienka zapáčila a využil pritom podnet svojho svokra, ktorý pri jednej príležitosti navrhol, že vzhľadom na priekopnícku povahu letu by nebolo od veci, keby bol v embléme misie zobrazený krytý voz, na akých kedysi cestovali osadníci naprieč Severnou Amerikou. Riadili sa vtedy heslom „California or bust“ (Kalifornia alebo krach). Conrad bol z tohto nápadu nadšený, a tak vznikol emblém s krytým vozom, na ktorého plachte bol nápis „8 days or bust“ (8 dní alebo krach). Cooper s Conradom tak dali tieto emblémy vyrobiť a našiť na svoje skafandre. Niekoľko dní pred plánovaným štartom sa o nich zmienili počas súkromnej večere s riaditeľom Strediska pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) Robertom Gilruthom a vtedajším riaditeľom NASA Jamesom Webbom. Podľa Cooperových spomienok sa Webb veľmi rozčúlil a takmer sa s Conradom pobili. Nakoniec si však nechal poslať vzorku emblému k sebe do kancelárie. Webb napokon emblém schválil 14. augusta s tým, že nápis „8 dní alebo krach“ sa aspoň do úspešného konca misie zakryje. Dôvodom tohto rozhodnutia bola jeho obava z reakcie verejnosti v prípade, že let sa bude musieť skrátiť. Nápis tak bol na skafandroch zakrytý našitým pruhom padákového hodvábu.

Prípravy na let a výcvik posádky medzitým prebiehali v hektickom tempe a výcvikové kapacity boli navyše obmedzené. Istý čas sa na simulátoroch striedalo až šesť posádok, a to Gemini 3, Gemini IV a V s ich náhradníkmi. Až od júna 1965 mohli Cooper a Conrad začať využívať simulátory podľa svojich potrieb. Napriek tomu, že obaja pracovali 16 hodín denne 7 dní v týždni, začínalo byť jasné, že termín štartu 9. augusta sa nepodarí stihnúť. Štart sa nakoniec posunul na 19. augusta. Hoci súčasťou misie Gemini V nemal byť štart zostavy Atlas-Agena, uskutočnila sa 22. júla simulácia štartu Atlasu-Ageny a Titanu-Gemini. Pozemný personál potreboval získať skúsenosti so štartom oboch nosičov v pomerne rýchlom časovom odstupe a v úplne presný moment. Z rôznych dôvodov sa skúška predlžovala a namiesto pôvodných osem a pol trvala až takmer pätnásť hodín. K nepríjemnostiam prispela aj porucha erektora, ktorý sa nechcel zdvihnúť z horizontálnej do vertikálnej polohy, a tak sa Cooper a Conrad nemohli dostať z kozmickej lode normálnym spôsobom. Cooper nakoniec presadil, aby sa použil tzv. cherry picker, čo bola kabína na hydraulickom ramene, ktorá pôvodne slúžila na rýchle opustenie kozmickej lode Mercury v prípade problémov pred štartom.

Medzitým naďalej prebiehali prípravy na štart misie Gemini V, ktorý sa plánoval na štvrtok 19. augusta. Problémy s novými palivovými článkami a súvisiacim prístrojovým vybavením, ktoré boli životne dôležité pre úspešný dlhodobý let na obežnej dráhe, spôsobili neplánované zastavenie odpočítavania o 04:00 miestneho času v deň štartu. Aj počasie sa od rána toho dňa javilo celkom neprívetivo. Keďže štart sa posunul na pravé poludnie, astronauti si mohli dlhšie pospať a do kozmickej lode nastúpili až o 10:35. Odpočítavanie prebiehalo bez problémov až do T-10 minút, kedy zariadenie, ktoré zásobovalo štartovací komplex elektrickou energiou, zasiahol blesk. Vzniknuté fluktuácie napätia a prúdu sa preniesli na palubný počítač Gemini a ten odmietal správne fungovať. Zatiaľ čo technici a špecialisti IBM riešili problém s palubným počítačom, prišla na Cape Kennedy búrka. Štart sa tak musel pre ten deň zrušiť a odložiť o 48 hodín. Cooper a Conrad vystúpili z kabíny kozmickej lode, zišli výťahom dole z obslužnej veže a vrátili sa do ubytovní pre astronautov v Budove pilotovaných letov (Manned Spacecraft Operations Building).

Priebeh letu

Gordon Cooper (vľavo) a Pete Conrad (vpravo) krátko po nastúpení do kabíny kozmickej lode Gemini 5 ráno v deň štartu

V sobotu 21. augusta astronauti vstávali o 04:30 miestneho času. Následne sa Gordon Cooper a Pete Conrad osprchovali a absolvovali krátku lekársku prehliadku. Potom si sadli k raňajkám, ktoré pozostávali zo steaku a vajíčok. Raňajkovali v spoločnosti Deka Slaytona, asistenta riaditeľa pre operácie letových posádok, lekára Howarda Minnersa a ďalších hostí. Potom Cooper a Conrad vyšli z Budovy pilotovaných letov a presunuli sa na štartovaciu rampu 16, kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli skafandre. Nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 19, odkiaľ mali vyštartovať. Astronauti spolu s niekoľkými technikmi nastúpili do výťahu, ktorý ich vyviezol do 11. poschodia obslužnej veže. Potom sa usadili na svoje miesta v kozmickej lodi Gemini 5 a čakali na štart. Odpočítavanie prebiehalo bez problémov a podľa plánu. Tesne pred štartom sa Cooper vraj opýtal Conrada: „No čo, si pripravený, zelenáč?“ Conrad mu odpovedal mierne roztraseným hlasom: „Ja ti nejako neviem, Gordo...“ Po chvíli ticha sa Conrad usmial a povedal: „Dostal som ťa! Poďme odpáliť tú potvoru a ideme!“

Štart misie Gemini V, 21. august 1965

Misia Gemini V úspešne odštartovala 21. augusta 1965 o 08:59:59,518 miestneho času (13:59:59,518 svetového času) pomocou nosnej rakety Titan II GLV zo štartovacieho komplexu 19 na Základni vzdušných síl Cape Kennedy. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov až na niekoľko epizód poga, čo je nežiaduca pozdĺžna oscilácia raketových motorov spôsobená nestabilitou spaľovania kvapalných zložiek paliva. Zaujímavosťou je, že štart misie Gemini V je historicky prvým známym prípadom, kedy sa podarilo zachrániť prvý stupeň nosnej rakety. V skutočnosti nie úplne celý a v dosť poškodenom stave. Zachrániť sa podarilo len časť, ktorá obsahovala kompletnú nádrž okysličovadla s hornou časťou stupňa. Časť stupňa vyzdvihol z vodnej hladiny torpédoborec USS Du Pont. Potom bola prepravená k výrobcovi The Martin Company na inšpekciu a analýzu. Cooper a Conrad sa medzitým po úspešnom navedení kozmickej lode na obežnú dráhu pustili do plnenia letového plánu. V čase 25 minút a 51 sekúnd po štarte sa v elektrických útrobách ohrievača v nádrži kvapalného kyslíka objavil skrat, ktorý vyradil ohrievač z prevádzky. V tom momente bolo necelých 81 kg kyslíka v nádrži natlakovaných na 5,88 MPa. Tlak v nádrži začal pomaly, ale isto klesať. Astronauti ani sledovacie stanice si zatiaľ ešte ničoho nevšimli. Keď kozmická loď Gemini 5 prvý raz dosiahla apogeum svojej obežnej dráhy, posádka vykonala zážih na úpravu dráhy. V čase 2 hodiny, 17 minút a 15 sekúnd po štarte Cooper potom, čo otočil loď o 90° doprava, uvoľnil zo zadnej časti adaptéra radarový cieľ REP (Rendezvous Evaluation Pod), ktorý posádka prezývala „Little rascal“ (malý nezbedník). REP vážil približne 34 kg a jeho hlavnou súčasťou bol radarový transpondér. Okrem toho bol vybavený aj zábleskovým majákom, ktorý mal poslúžiť k vizuálnym pozorovaniam. REP nemohol meniť svoju vlastnú orientáciu ani upravovať svoju obežnú dráhu, a tak bol úplne pasívnym telesom. Po odhodení REPu Cooper otočil loď tak, aby smerovala prednou časťou k nemu. Palubný radar okamžite REP zachytil a „uzamkol“ vo svojom zornom poli. Potom, čo sa REP vzdialil na 2 353 metrov začali sa obe telesá vplyvom nebeskej mechaniky opäť pomaly približovať.

Umelecké zobrazenie plánovaného priblíženia kozmickej lode Gemini 5 k pasívnemu radarovému cieľu REP na obežnej dráhe Zeme

Prvé náznaky problémov s palivovým článkom si všimol Pete Conrad v čase 2 hodiny a 23 minút po štarte. Už o niekoľko desiatok minút skôr operátori prikázali posádke zapnúť ohrievače v nádržiach kvapalného vodíka a kyslíka, aby sa stabilizoval ich tlak na prívode k palivovým článkom. Procedúra očividne fungovala podľa plánu, ale prekvapený Conrad teraz zisťoval, že tlak kvapalného kyslíka neustále klesá. Momentálne bol na úrovni 1,1 MPa a stále klesal zhruba rýchlosťou 7 kPa za minútu, čo už bola vážna situácia. Krátko potom, čo Gemini 5 vyletela z dosahu sledovacej stanice v austrálskom Carnarvone, Cooper s Conradom si uvedomili, že keď to takto pôjde ďalej, palivové články úplne prestanú fungovať. Cooper sa tak rozhodol vypnúť všetko, čo môže a čakať, či sa pokles tlaku sám nestabilizuje. Nácvik priblíženia k REP sa v tejto situácii rozhodne nemohol uskutočniť a hrozilo predčasné ukončenie letu. Pete Conrad vtedy na prístrojovú dosku nakreslil krytý voz, ktorý sa veľmi podobal tomu v embléme misie, ale s tým rozdielom, že na jeho kresbičke voz trčal jednou svojou polovicou nad strmým útesom, čo len dotvorilo vážnosť celej situácie.

Keď sa kozmická loď Gemini 5 následne dostala do dosahu sledovacej stanice na Havaji, v riadiacom stredisku už tušili, že nasledujúcich pár hodín bude dosť napínavých. Bez palivového článku bolo nutné sa spoľahnúť na palubné batérie, ktoré však fungovali len ako záloha, čo znamenalo, že pri ich použití už nebola iná možnosť, len vrátiť posádku predčasne späť na Zem. Najbližšie príležitosti na bezpečný návrat boli vtedy na štvrtom, piatom a šiestom oblete. Gemini 5 vtedy práve dokončovala svoj druhý oblet okolo Zeme. Bol tu však problém. Pristávacie oblasti pre tieto alternatívy sa všetky nachádzali v Tichom oceáne, kde neboli k dispozícii tak početné záchranné jednotky ako v Atlantiku. Napriek tomu letový riaditeľ Chris Kraft nariadil pripraviť tieto oblasti. Následne do určených oblastí vzlietlo šesť lietadiel a bol sem presmerovaný jeden torpédoborec a jeden ropný tanker. Medzitým sa situácia na palube Gemini 5 začínala stabilizovať. Pokles tlaku v nádrži O₂ sa začal spomaľovať a v čase 4 hodiny a 22 minút po štarte sa zastavil na hodnote približne 0,5 MPa, čo bola hodnota, u ktorej sa nedalo s istotou predpokladať, či dokáže udržať palivové články v prevádzke. Ešte počas pozemných testov kozmickej lode vo vákuovej komore sa uskutočnila na podnet posádky mimo plán aj skúška s priškrteným tlakom vodíka a kyslíka. Vtedy články zvládli dodávať do palubnej siete elektrinu aj za podmienok, ktoré boli mimo hraníc odporúčaných výrobcom. Práve teraz sa táto skúsenosť najviac hodila. Zatiaľ mohla posádka využiť batérie, ktoré by mali pri zdržanlivom využívaní vydržať zhruba 13 hodín. Medzitým v továrni McDonnell v St. Louis začali ďalšie skúšky, ktoré mali určiť, aký je spodný limit tlaku kyslíka pri zachovaní funkčnosti palivového článku. Výsledky testov boli zľahka optimistické a posádka Gemini V tak dostala povolenie na minimálne jeden celý deň letu. Skúšky u výrobcu nakoniec potvrdili, že bezpečne možno získať 50 ampérov prúdu pri tlaku kyslíka len 0,38 MPa. Cooper s Conradom tak dostali opis postupu, ktorý mal znova uviesť do prevádzky elektrický systém. Podarilo sa im to a misia mohla pokračovať, hoci vo veľmi oklieštenej podobe.

Poloha a podoba palivových článkov na palube Gemini 5

Radarový cieľ REP medzitým vyčerpal vlastný zdroj energie a vplyvom nebeskej mechaniky zmizol ďaleko od Gemini 5 na vlastnej obežnej dráhe. Vyzeralo to, že táto časť letového plánu sa už nesplní, ale zatiaľ čo operátori zápasili s elektrickým systémom kozmickej lode, začali špecialisti s astronautom Edwinom „Buzzom“ Aldrinom pracovať na možnostiach uskutočnenia cvičného stretnutia s teoretickým bodom v priestore. Podarilo sa im vypracovať postup, ako to dosiahnuť a aspoň čiastočne preveriť možnosti priblíženia k inému (hoci hypotetickému) telesu na obežnej dráhe. Posádka Gemini V tieto aktivity vykonala na druhý a tretí deň letu, pričom sa astronautom podarilo s pomocou riadiaceho strediska, palubného počítača a radarového transpondéra na Floride veľmi presne naviesť svoju loď do bodu v čase a priestore, kde sa nachádzalo hypotetické teleso Agena. Definitívne sa tak preverilo, či je vôbec možné vysoko presné manévrovanie v priestore. Cooper a Conrad si zatiaľ museli zvykať na pomerne tvrdé podmienky na palube. V periódach, kedy nebolo potrebné využívať elektrickú energiu na experimenty a manévrovanie, sa všetky nepotrebné zariadenia vypínali. V kabíne tak bolo pomerne chladno, pričom teplota v skafandroch klesla v niektorých momentoch až na 5 °C. Ďalším problémom bol opäť, rovnako ako v prípade Gemini IV, spánok. Takisto aj teraz boli pôvodne naplánované striedavé spánkové periódy, hoci ich efektivita bola opäť veľmi diskutabilná. Navyše skafandre G4C, ktoré mali astronauti oblečené po celú dobu misie, neboli vôbec pohodlné. Počas druhého dňa letu sa Cooper a Conrad rozhodli, že budú spať v rovnakom čase. Neskôr tiež na to dostali povolenie.

Kalifornský polostrov pri pohľade z Gemini 5

V pôvodnom letovom pláne bolo pomerne dosť experimentov. Teraz sa však, vzhľadom na okolnosti, musel tvoriť úplne nový plán. Niektoré experimenty sa mohli vykonať v pôvodnej podobe, iné sa museli zdokonaliť, ďalšie zase úplne vynechať. Pozoruhodnou neplánovanou súčasťou misie bola prvá oprava na obežnej dráhe, keď Cooper demontoval a prostredníctvom výmeny kábla opravil nefunkčné osvetlenie optického zameriavača. V letovom pláne však boli najmä medicínske experimenty (meranie krvného tlaku, sledovanie zmien ostrosti zraku a podobne). Astronauti tiež vykonávali pozorovania a fotografovali zemský povrch a nebeské telesá. Na tieto účely mali na palube dve desiatky kamier a fotoaparátov. Získavali tiež informácie, ktoré by umožnili spresniť údaje meteorologických družíc sérií TIROS a Nimbus. Cooper a Conrad fotografovali východy i západy slnka a zvieratníkové svetlo, spektrografmi merali mraky, fotografovali horské oblasti Mexika. Na želanie mexickej vlády sa mali takto získať podklady na zmapovanie týchto oblastí. Posádka pozorovala aj skúšobné obrazce pripravené v určených oblastiach Texasu a Austrálie, aby sa zistili podmienky viditeľnosti pozemných objektov. Zahliadli tiež test raketových saní na Hollomanovej základni v Novom Mexiku a pozorovali odpal rakety Minuteman-I z Air Force Western Test Range (dnešná Vandenbergova základňa vesmírnych síl). Ďalšie problémy misie sa objavili v piaty deň letu. V manévrovacom systéme OAMS (Orbit Attitude and Maneuvering System) kozmickej lode zlyhal motor č. 7, ktorý mal zabezpečovať bočenie lode doľava. Všetky experimenty, pri ktorých sa využívali motory systému OAMS, sa museli do odvolania zrušiť a pozemný personál začal pracovať na riešení situácie. Nepodarilo sa im to a na začiatku šiesteho dňa letu zlyhal aj motor č. 8, ktorý mal tiež zaisťovať bočenie doľava. Nezvyčajne sa začali správať aj ďalšie súčasti systému OAMS a zásoby paliva sa zmenšovali. Z toho dôvodu sa zrušili experimenty, ktoré vyžadovali orientáciu lode v priestore a Gemini 5 tak bola uvedená do voľnej rotácie. Príčinu zlyhania motorov systému OAMS sa nepodarilo presne určiť, ale predpokladalo sa, že opäť zlyhali ohrievače.

Cooper a Conrad sa posledné tri dni letu dosť nudili. Conrad neskôr prezradil, že s Cooperom spolu pred misiou strávili stovky hodín počas výcviku, a tak všetky príhody a témy na konverzáciu už boli vyčerpané. Conrad ľutoval, že si so sebou nevzal knihu. Navyše ho ešte začali bolieť aj kolená a v stiesnených priestoroch kabíny lode si ich ani nemohol aspoň na chvíľu natiahnuť. Napriek tomu, že astronauti sa snažili svoju kabínu upratovať, lietali okolo nich rôzne odpadky a omrvinky. V čase 4 dni, 23 hodín a 16 minút po štarte letový riaditeľ Chris Kraft astronautom oznámil dobrú správu. Zablahoželal im, že pred pár minútami prekonali doteraz platný rekord v dĺžke kozmického letu s ľudskou posádkou, ktorý od roku 1963 držal sovietsky kozmonaut Valerij Bykovskij. Na palube kozmickej lode Vostok 5 strávil 4 dni, 23 hodín a 7 minút. Dodnes ide o najdlhší sólový kozmický let s ľudskou posádkou. Cooperovi a Conradovi zablahoželali aj ich náhradníci Armstrong a See ako „vaša priateľská záložná posádka“. Pozoruhodný bol tiež hovor, ktorý sa odohral počas posledného ôsmeho letového dňa medzi Gemini V a Cooperovým kolegom Scottom Carpenterom, členom pôvodnej sedmičky astronautov, ktorý sa vtedy nachádzal 62 metrov pod hladinou na palube podmorskej stanice SEALAB II pri pobreží Kalifornie. Ich konverzácia bola krátka, nie celkom uvoľnená, signál kolísal, ale Carpenterov hlas, zmenený héliom v atmosfére SEALAB II, bol zábavný.

Vyzdvihnutie posádky Gemini V po pristátí v Atlantiku, 29. august 1965

Gemini 5 mala pôvodne pristáť počas svojho 121. obletu okolo Zeme. Letový riaditeľ Gene Kranz však nakoniec rozhodol o skrátení letu o jeden oblet. Do pristávacej oblasti sa totiž blížil hurikán Betsy. Vzhľadom na nespoľahlivé správanie manévrovacieho systému OAMS Kranz Cooperovi povolil použiť na orientáciu a stabilizáciu lode systém RCS (Reentry Control System), ktorý sa používal výhradne len počas zostupu atmosférou. Posádka oddelila už nepotrebnú prístrojovú sekciu lode a v presne určený moment sa postupne zapálili štyri brzdiace motory na tuhé palivo v retrográdnej sekcii, ktorým sa prvýkrát plne dôverovalo, keďže kozmická loď predtým nevykonala „istiaci“ zážih OAMS, ktorý by perigeum dráhy nechal klesnúť do atmosféry. Potom sa oddelil aj úsek s už nepotrebnými retrográdnymi motormi. O 11 minút neskôr loď Gemini 5 preťala teoretickú hranicu atmosféry vo výške 122 km. Zostup atmosférou pomáhal Cooperovi riadiť palubný počítač, ktorý na rozdiel od predošlej misie fungoval. Počítač Cooperovi pomocou ručičiek na ukazovateli ukazoval, akým spôsobom má natočiť loď, aby pristál čo najbližšie zadanému bodu. Potom, čo sa Cooper chopil riadenia a uviedol kabínu do náklonu 53°, indikátor doletu ukázal, že zostup je príliš plytký a kabína preletí plánované miesto pristátia. Cooper tak naklonil loď na 90°, aby znížil vztlak. Zvyšok zostupu prebehol normálne. V poslednej fáze zostupu kozmickú loď sledoval radar lietadlovej lode USS Lake Champlain.

Kozmická loď Gemini 5 v poriadku pristála 29. augusta 1965 o 07:55:14 miestneho času (12:55:14 UTC) na hladine Atlantického oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 540 km juhozápadne od Bermúd, 35 km od torpédoborca USS Du Pont a 128 km od lietadlovej lode USS Lake Champlain. Potom, čo kabína bezpečne pristála, astronauti zistili, že pristáli 130 km pred plánovaným cieľovým bodom. Vyšlo najavo, že palubný počítač fungoval správne, ale so zlými dátami. Pozemný operátor pri programovaní počítača na pristátie zadal zlý údaj ohľadom rotácie Zeme. Vložená hodnota bola 360°, lenže Zem sa za jeden deň otočí o 360,98 °. Z toho dôvodu sa počítač domnieval, že kabína preletí cieľový bod. Cooper svojím manévrom síce naviedol kabínu na pristátie pred cieľom, ale tá paradoxne pristála onomu miestu bližšie, než keby nezasiahol. Po 18 minútach od pristátia už boli na mieste vrtuľníky a žabí muži pripevnili na kabínu bezpečnostný plavák. Medzitým priplával torpédoborec USS Du Pont a za ďalších 30 minút Cooper a Conrad vystúpili z kabíny a vrtuľníky ich dopravili na palubu lietadlovej lode USS Lake Champlain medzi nadšených námorníkov, vedcov a novinárov. Na štartovacom komplexe 19 na Cape Kennedy už medzitým prebiehali prípravy na misiu Gemini VI, ktorej štart sa plánoval na 25. októbra 1965.

Galéria

• 
  Nosná raketa Titan II GLV na štartovacom komplexe 19 počas príprav na misiu Gemini V
• 
  Pete Conrad a Gordon Cooper počas raňajok v deň štartu
• 
  Pilot Pete Conrad v deň štartu
• 
  Cooper (v popredí) a Conrad začínajú svoju cestu k štartovacej rampe
• 
  Cooper (v popredí) a Conrad kráčajú k výťahu, ktorý ich vynesie ku kabíne kozmickej lode
• 
  Cooper (v popredí) a Conrad v kozmickej lodi Gemini 5 čakajú na štart
• 
  Štart misie Gemini V, 21. august 1965
• 
  Conrad v lodi Gemini 5
• 
  Pohľad na Floridu z Gemini 5
• 
  Stredisko riadenia vesmírnych letov (Mission Control Center) v Houstone počas misie Gemini V
• 
  Posádka Gemini V po pristátí v Atlantiku, 29. august 1965
• 
  Vyzdvihnutie Coopera na palubu vrtuľníka
• 
  Conrad vo vrtuľníku po vyzdvihnutí z kozmickej lode
• 
  Vyzdvihnutie kozmickej lode Gemini 5 na lietadlovú loď USS Lake Champlain
• 
  Spokojní Conrad (vľavo) a Cooper (vpravo) na lodi USS Lake Champlain
• 
  Kozmická loď Gemini 5 v Space Center Houston

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gemini 5

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Gemini 5 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Gemini 5 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Gemini – Kosmonautická maturita (8. díl) (po česky)