Juraj Agricola
Juraj Agricola[pozn 1] (lat. Georgius Agricola; vlastným menom Georg Bauer; * 24. marec 1490/1494, Glauchau – † 21. november 1555, Chemnitz) bol nemecký lekár a prírodovedec, ktorý sa popri lekárskej praxi bádateľsky venoval najmä mineralógii, geológii a baníctvu.
| Georgius Agricola | |
| nemecký lekár a prírodovedec | |
 | |
| Narodenie | 24. marec 1494 Glauchau, Saské kurfirststvo (dnes Nemecko) |
|---|---|
| Úmrtie | 21. november 1555 (61 rokov) Chemnitz, Saské kurfirststvo (dnes Nemecko) |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Juraj Agricola (plné texty diel autora) |
| Commons |  Juraj Agricola |
Život upraviť
Študoval na univerzite v Zwickau, medicínu študoval v Lipsku a v Taliansku. Pôsobil ako rektor univerzity v Zwickau (1518 – 1522), lekár v Jáchymove (1527 – 1531) a od roku 1531 bol mestským lekárom v Chemnitzi.[1] Na krátku dobu bol zvolený aj za richtára, ale z náboženských dôvodov (bol katolíkom v protestantskom meste) bol prinútený rezignovať.[chýba zdroj]
Prírodovedná činnosť upraviť
Vo svojich knihách o baníctve a hutníctve sa venoval aj stredoslovenským banským mestám (Banská Bystrica, Banská Štiavnica) a Spišu (Smolník). Keďže nikdy nenavštívil územie dnešného Slovenska, informácie o tunajšom baníctve získaval z listov od svojich priateľov, napr. od Jána Dernschwamma,[1] ktorý pôsobil v Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.
Agricola predložil saskej vláde predložil niekoľko projektov navrhujúcich zlepšenie banského podnikania, pričom sa zaoberal aj chorobnosťou baníkov a hutníkov, najmä pľúcnymi chorobami.[1]
Diela upraviť
Jeho hlavným dielom je dvanásť kníh o baníctve De re metallica libri XII (1556). Tieto knihy zahrňovali prakticky všetky znalosti a poznatky o baníctve. Minimálne na 200 rokov sa stala najpoužívanejšou príručkou pre ťažbu rúd a ich hutníckeho spracovania.[chýba zdroj] Je tiež autorom politického, vojensko-strategického spisu zameraného proti nájazdom Osmanov do strednej Európy, ktorý bol vydaný v latinčine aj nemčine.[1]
Zoznam diel upraviť
- Bermannus sive de re metallica (1530)
- De ortu et causis subterraneorum libri V (1544)
- De natura eorum, quae effluunt ex terra (1546) – slovensky: O vlastnostiach látok vystupujúcich zo zeme (1996)
- De natura fossilium libri X (1546)
- De veteribus et novis metallis libri II (1546)
- De animantibus subterraneis liber (1549)
- De mensuris quibus intervalla metimur liber (1550)
- De precio metallorum et monetis liber III (1550)
- De re metallica libri XII (1556, postmorte)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Agricola
Poznámky upraviť
- ↑ Pod týmto menom je uvedený v Biografickom lexikónu Slovenska (I. diel, 2002[1]) a biografickom slovníku historičky Anny Falisovej Lekári na Slovensku do roku 2000 (2010[2]), pričom bolo zjavne utvorené poslovenčením latinského prvého mena Georgius na Juraj.
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e „AGRICOLA, Juraj“, Biografický lexikón Slovenska, I A – B (1. vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2002, str. 36, ISBN 80-89023-16-9
- ↑ Falisová, Anna (2010), „AGRICOLA, Juraj (vl. m. Georg Bauer)“, Lekári na Slovensku do roku 2000 (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 75, ISBN 978-80-224-1166-0
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |