Gesta principum Polonorum (slovensky Činy poľských kniežat, prípadne Kronika a činy poľských kniežat a vládcov) sú súborom stredovekých piesní o činoch venovaných životu a činom poľského kniežaťa Boleslava III. Krivoústeho, jeho predkom a Poľskému kráľovstvu pred a počas jeho vlády.

Činy poľských kniežat
Gesta principum Polonorum

Prvá stránka Gesta principum Polonorum (Codex Zamoyscianus uložený v Poľskej národnej knižnici)

Autor Gallus Anonymus
Pôvodný jazyk latinčina
Krajina vydania Poľské kráľovstvo
Dátum 1. vydania originálu 1112  – 1118
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner kronika

Pôvodný text bol spísaný niekedy medzi rokmi 11121118, pričom dodnes sa dochoval v troch rukopisoch a v dvoch odlišných podaniach. Za autora, hoci je text anonymný, je považovaný istý Gallus Anonymus, ktorý býva spájaný s kláštorom v Saint-Gilles, prípadne s inými miestami v západnej Európe.

Táto kronika je jedným z najstarších dokumentov venovaných poľskej histórii a zároveň ponúka aj jedinečné poňatie európskych dejín z východo-európskeho pohľadu, čím dopĺňa poňatie západných a juhoeurópskych kronikárov.

Opis udalostí týkajúcich sa Uhorska

upraviť
Či si Boleslav (Chrabrý) nepodrobil Moravu i Čechy a nezískal v Prahe kniežací stolec a neprenechal ho svojim zástupcom? Či sám častejšie v boji nepremohol Uhrov a nepripojil celú ich zem siahajúcu až k Dunaju k svojmu panstvu?
[1]:31
Keď Kazimír dospel a ujal sa vlády, obávali sa zlovolníci, že by sa mohol mstiť za bezprávie spáchané na svojej matke, povstali proti nemu a vyhnali ho do Uhorska. V tom čase vládol v Uhorsku svätý Štefan a len vtedy ich obracal na vieru vyhrážkami i lichôtkami. S Čechmi, najväčšími nepriateľmi Poliakov, udržiaval mier a priateľstvo a kým žil, neprepustil Kazimíra na slobodu. Keď odišiel z onoho sveta, obdržal uhorský trón Peter Benátčan.

Tohto Petra tiež Česi požiadali, aby nepúšťal Kazimíra na slobodu, ak si chce s nimi uchovať priateľstvo zdedené po predkoch. Z titulu kráľovskej hodnosti im vraj odpovedal: "ak by starý zákon predpisoval, že uhorský kráľ má byť žalárnikom českého kniežaťa, učiním, čo žiadate.

[1]:47
(Poľské knieža) Boleslav tiež vyhnal vlastnými silami z Uhorska kráľa Šalamúna a na trón dosadil Ladislava, ktorý vynikal vysokou postavou tak, ako oplýval zbožnosťou. Ten Ladislav bol od detstva vychovávaný v Poľsku a čo sa týka zvykov a spôsobu života, stal sa z neho takmer Poliak.

Uhorsko vraj nikdy predtým takého kráľa nemalo, ani lány zeme už po ňom tak úrodné neboli.

[1]:53

Referencie

upraviť
  1. a b c ANONYMUS, Gallus. Kroniky a činy polských knížat a vládců. 1. vyd. Praha : Argo, 2009. 162 s. ISBN 978-80-257-0206-2.

Ďalšia literatúra

upraviť