Gross Raden (archeológia)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Súradnice: 53°44′12″S 11°52′41″V / 53,73667°S 11,87806°V
Gross Raden je archeologická lokalita na mieste slovanského sídliska z prelomu 9. a 10. storočia. Nachádza sa niekoľko kilometrov severne od mesta Sternberg v Meklenbursku-Predpomoransku. Sídlisko s plochou 7 000 m² sa zachovalo hlavne vďaka tomu, že celý čas slúžilo ako pasienky. Tak sa v zemi zakonzervovali mnohé nálezy. V rokoch 1973 – 1980 tu nemecký archeológ Ewald Schuldt so svojim tímom uskutočnil rozsiahly archeologický prieskum s nečakane úspešnými objavmi.
Vznik upraviť
Sídlisko malo dve hlavné stavebné fázy. V prvej polovici 9. storočia tu vzniklo hradisko, ktoré však bolo iba o niekoľko desaťročí neskôr zničené. Pri výskumoch sa ukázalo, že západní Slovania tu uskutočnili veľké terénne úpravy.
Dejiny upraviť
Hradisko pôvodne stálo na ostrove, ktorý z veľkej časti vybudovali jeho obyvatelia, a bolo prístupné po drevenom moste, čo zvyšovalo jeho úroveň ochrany. Dnešný polostrov teda ešte pred tisícročím nemusel existovať. Zvyšok osady bol takisto chránený priekopou a palisádou s jediným vstupom cez most. Táto priekopa bola asi 4 metre široká a hlboká 1,5 metra. V prvých desaťročiach pozostávalo hlavné sídlo z približne 40 vedľa seba stojacich domov. Tie boli jednopriestorové s pôdorysom obdĺžnika s rozmermi 4 x 5 metrov. V juhovýchodnej časti stála veľká budova s rozmermi 7 x 11 metrov, postavená z fošní. Nie je známe, či bola zastrešená, no podľa obetných darov sa usudzuje, že ide o svätyňu. Niekedy pred rokom 900 bolo toto osídlenie zničené, archeológovia objavili stopy po požiari vstupnej brány i palisády. Svätyňa bola takisto zničená.
Krátko nato sa začala druhá stavebná fáza, boli postavené ďalšie domy, ale už nie s prútenými stenami, ale zrubové. Tieto domy boli tiež väčšie, zaberali plochu až 45 m². Nová svätyňa bola postavená na ostrove a pre jej ochranu obyvatelia vybudovali kruhový val vysoký 10 metrov, s vnútorným priemerom 25 metrov. Navyše bola v polovici cesty k chrámu postavené ochranné stanovisko. Na konci 10. storočia bolo sídlisko opustené, zrejme bolo znovu zničené. Príčiny jeho skazy nie sú celkom jasné, zrejme však jeho zánik súvisel s ťažením Otta III. proti Slovanom v Meklenbursku v roku 995.
Každodenný život upraviť
Archeológovia objavili množstvo predmetov s charakteristickým slovanským zdobením, ktoré sa dá ľahko odlíšiť od germánskeho. Boli to najmä kopije, sekery, kosáky, nože, korálky, hrebene, brúsne kamene a mnohé iné úžitkové predmety a tovary. Z cenností to boli hlavne strieborné šperky a mince, ktoré poukazujú na obchodné styky obyvateľov Gross Radenu. Súčasťou sídliska boli okrem zrubových domov, domov z prútia a svätyne aj kováčska dielňa, vodný mlyn, a pece. Obyvatelia chovali hovädzí dobytok, svine a tiež ovce. Pestovali rôzne plodiny, z obilnín to bola hlavne raž.
V súčasnosti je sídlisko zrekonštruované do pôvodnej podoby a je v ňom zriadené múzeum. Vodná priekopa naznačuje, pokiaľ v čase rozkvetu osídlenia siahala voda. Lokalita je jedným z najväčších lákadiel pre turistov v regióne.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gross Raden (archeológia)
