Gustave Flaubert

	Gustave Flaubert
	francúzsky spisovateľ
Narodenie	12. december 1821; Rouen, Francúzsko
Úmrtie	8. máj 1880 (58 rokov); Rouen, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Gustave Flaubert; (plné texty diel autora)
Commons	Gustave Flaubert
	Literárny portál; Francúzsky portál; Biografický portál

Gustave Flaubert [güstav flobér] (* 12. december 1821, Rouen, Francúzsko – † 8. máj 1880, tamže) bol francúzsky spisovateľ, predstaviteľ naturalizmu.

Študoval právo v Paríži, ale pre epileptické záchvaty školu nedokončil. Keďže bol finančne zabezpečený, mohol si dovoliť pracovať na vidieku a každé dielo niekoľkokrát prepracovávať.

Odmietal manželstvo ako prejav meštiactva, rovnako ako každodenné problémy. Žil samotárskym životom. Mal celoživotnú platonickú lásku (jeho poradkyňa), bola staršia o 11 rokov.

Svoju literárnu kariéru začal už na škole, na jeho prvú publikovanú práca sa v časopise Le Colibri objavila malá recenzia (1837)^[1]. V dielach rozvíja realistickú tvorbu. Bol schopný vo filozofickej a psychologickej analýze – vynikal v nich.

Veľa cestoval – navštívil Taliansko, Tunisko a Blízky východ. Bol odsúdený za pohoršenie verejnej mravnosti. Zomrel vo svojom dome na mŕtvicu.

Dielo upraviť

Projekt Gutenberg

Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Gustave Flaubert

Pani Bovaryová (Madame Bovary, 1857, po slovensky 1927) – podtitul: Mravy francúzskeho vidieka. Román, za ktorý bol odsúdený, neskôr začalo byť toto dielo uznávané ako vzor realistického románu, pôvodne vychádzal v časopisoch. Román stál Flauberta päť rokov tvrdej práce.^[1]
Preskočiť obsah diela
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Príbeh Emy Bovaryovej, ženy dedinského lekára, ktorá túži po niečom veľkom. To jej život v malom meste neumožňuje, a tak východisko hľadá v milostných pletkách. Ani tie ju však časom neuspokojujú, pretože túži po stále čerstvej láske, ktorá ani nie je v skutočnom živote možná. Pri prvom náraze s realitou, keď je konfrontovaná s dôsledkami svojich činov, situáciu nezvládne a spácha samovraždu. Vynikajúca psychológia postáv, do Emy (Bovaryovej) vložil Flaubert veľa zo seba.

pozn.: súčasne vzniká pojem bovarizmus = útek z reálneho sveta k iluzórnemu (literárny typ je pani Bovaryová).

Salambo (Salammbô, 1862, po slovensky 1941) – historický román zo starého Kartága. Vzbura žoldnierov proti Kartágu. Názov je odvodený podľa mena hlavnej hrdinky – dcéry hlavného veliteľa Kartágincov. Zamiluje sa do vodcu vzbúrencov. Opisuje prostredie, zaujímavé postavy, davové scény a otrokárstvo. Je to štylisticky najlepší Flaubertov román.
Citová výchova (L’Éducation sentimentale, 1869, po slovensky 1951) – jedno z najpesimistickejších diel francúzskej prózy. Flaubertova politická spoveď. Popisuje udalosti okolo revolučného roku 1848. Hlavným hrdinom je muž (Frederic), ktorý sa zo štúdií dostáva do skutočného života a postupne stráca svoje ilúzie. Prepadá sklamaniam. Ide o silný pesimistický obraz spoločnosti.
Pokušenie svätého Antona (La Tentation de Saint Antoine, 1874, po slovensky 1967)
Tri poviedky (Trois contes, 1877, po slovensky 1956)

Prosté srdce
Herodias
Svätý Julián Pohostinný

Bouvard et Pécuchet (1881) – posledný, nedokončený satirický román. Je o dvoch vyslúžilých pisároch, ktorí dobu, počas dôchodku venujú usilovnému štúdiu. Nič sa im ale nedarí a vždy sa dočkajú iba výsmechu.