HESA Šáhid-136
Šáhid-136 je iránsky samovražedný dron vyvinutý spoločnosťou Shahed Aviation Industries a vyrobený spoločnosťou HESA. Svoje označenie dostal z perzského slova Šáhid, čo v slovenčine znamená svedok. Hlavnou úlohou tohto bezposádkového lietadla je útočiť na stacionárne pozemné ciele, ktorých súradnice sú vopred známe. Nie je určený na pôsobenie proti pohybujúcim sa cieľom.
| Šáhid-136 | |
 | |
| Typ | bezposádkové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | HESA |
| Konštruktér | Shahed Aviation Industries |
| Zavedený | 2021 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Irán |
Predchodcom tohto dronu je menší Šáhid-131. Roj Šáhidov-131 bol v septembri 2019 vypustený v počte 25 kusov z iránskej vojenskej základne Omidiyeh a ťažko poškodil dve veľké saudské ropné zariadenia (Abqaiq a Khurais).
Dron bol oficiálne predstavený v decembri 2021 na vojenskom cvičení Veľký prorok 17. V roku 2022 bolo veľké množstvo týchto bezpilotných lietadiel vyvezených do Ruska, kde je prevádzkovaný pod označením Geraň-2. Vo februári 2023 americký denník The Wall Street Journal informoval, že v Jelabuge, siedmom najväčšom meste Tatarstanu, dokonca vznikne továreň na licenčnú výrobu iránskych bezpilotných lietadiel Šahíd-136. V nasledujúcich rokoch by tam mohlo byť vyrobených až 6 000 týchto samovražedných dronov.[1] Tým sa významne prehĺbila obranná spolupráca Teheránu a Moskvy, čo v marci 2023 vyústilo až do toho, že Irán sa s Ruskom dohodol na nákupe stíhačiek Su-35.[2]
Konštrukcia upraviť
.jpg)
Šáhid-136 je bezpilotné lietadlo typu "vyčkávacia munícia", ktoré je určené na ničenie pozemných cieľov. Má delta krídlo s rozpätím 2,5 metra. Na konci každého krídla sa nachádzajú stabilizátory. Je vybavený dvojtaktným štvorpiestovým motorom MADO MD-550 s výkonom 50 koní, čo je iránska kópia nemeckého motoru Limbach L550E. Tento motor poháňa dvojlistovú vrtuľu umiestnenú vzadu. Dosahuje maximálnu rýchlosť približne 185 km/h a jeho dostup je až 4 km. Šáhid-136 vzlieta zo stojana, ktorý pojme 5 týchto dronov. Takýto stojan je možné nainštalovať na nákladné auto, ktoré keď sa prekryje plátenným krytom je ťažko identifikovateľné ako vojenské vozidlo. Šáhid-136 je do vzduchu katapultovaný malým raketovým motorom.
Presný dolet dronu nie je známy, hoci odhady rôznych analytikov sa pohybujú v rozpätí od 1 000 km do 2 000 km. Na základe veľkosti trupu a predpokladaného objemu palivových nádrží sa dá odhadnúť, že dolet bude určite niekde medzi 1 350 a 1 500 km. To dobre zapadá aj do iránskej politiky konštruovať svoje zbrane dlhého doletu tak, aby dokázali zasiahnuť Izrael z iránskych základní, čo je 1 400 km.
Toto bezpilotné lietadlo nesie vysoko výbušnú fragmentačnú hlavicu s hmotnosťou 36 až 50 kg. Z hľadiska výbušnej sily prekonáva takáto hlavica aj 155 mm delostrelecký granát.
Dron nemá diaľkové ovládanie. Namiesto toho má jednoduchý inerciálny navigačný systém kombinovaný s civilným GPS systémom.[3] Má tiež komerčné digitálne komunikačné zariadenie, ktoré mu umožňuje prijímať aktualizácie o polohe svojho cieľa alebo dokonca meniť ciele. Bojové nasadenie týchto dronov na Ukrajine odhalilo, že Šáhid-136 je odolný voči protidronovým puškám a systémom elektronického boja.
Šáhid-136 je geniálny svojou jednoduchosťou. Kombinácia dobrej presnosti, dlhého doletu a nízkej ceny ho robí jedinečným medzi strategickými zbraňami. Trup lietadla, vyrobený z látky z uhlíkových vlákien, dokáže bez problémov vyrobiť každý domáci majster. Jeho piestové motory sú iránske kópie civilných motorov vyvinutých pre leteckých nadšencov a modelársky trh, a preto sa s nimi môže obchodovať bez akýchkoľvek vývozných obmedzení. Po preskúmaní havarovaných a zostrelených dronov na Ukrajine sa zistilo, že pri konštrukcii Šáhidu-136 využíva množstvo západných a čínskych komponentov. Ukrajinci uvádzajú, že jedným z nich je napríklad počítačový procesor vyrobený spoločnosťou Altera z USA. Je zjavné, že Iráncom sa podarilo využiť medzery v západných kontrolách vývozu. Nedávno dokonca americký prezident Joe Biden zriadil pracovnú skupinu, ktorá má preskúmať, ako je možné, že 82 % komponentov nájdených v Šáhid-131 a Šáhid-136 pochádza z USA.
Operačné nasadenie upraviť
Ruská invázia na Ukrajinu upraviť
Prvá nepotvrdená správa o tom, že Rusko, zapletené do nevydarenej invázie na Ukrajinu, zamýšľa kúpiť iránske bezpilotné prostriedky, prišla v júli 2022. Definitívne sa to potvrdilo v septembri, keď sa na Ukrajine našli tri typy bezpilotných lietadiel navrhnutých a vyrobených v Iráne - Mohádžir-6, Šáhid-131 a Šáhid-136. Keďže sa Iránci chceli dištancovať od konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, popreli dodanie ich dronov Rusku. Neskôr však zmenili svoje stanovisko, pričom uviedli, že predali svoje bezpilotné lietadlá Rusku ešte pred vypuknutím vojny.
Iránom dodané drony Rusi prefarbili a premenovali ich na Geraň-1 a Geraň-2 (namiesto Šáhid-131 a Šáhid-136). Oba typy sa zapojili do prebiehajúcej ruskej operácie zameranej na zničenie kriticky dôležitých cieľov. Boli vo veľkej miere využívané na zasiahnutie uzlov v ukrajinskej elektrickej sieti a ďalšej kritickej infraštruktúry vo veľkých mestách od Odesy na juhovýchode až po Ľvov v ďalekom na západe krajiny. Pri ich nasadení z Bieloruska a Krymu je možné nimi zasiahnuť prakticky akékoľvek miesto na Ukrajine. Hoci sa Ukrajincom podarilo veľké množstvo z týchto dronov zostreliť, aj tak spôsobili v krajine značné škody.
_05.jpg)
Pravdepodobne v dôsledku vyčerpania prvej zásielky dronov z Iránu došlo 17. novembra k útlmu v ich operáciách. Na Ukrajine nastala trojtýždňová prestávka v používaní lietadiel Šáhid-131 a Šáhid-136. Nálety Šáhidov-136 sa obnovili až 7. decembra, pričom ukrajinskej armáde sa 14 z týchto strojov podarilo zostreliť.[4] Od 13. septembra 2022 do 8. septembra 2023, t.j. za jeden rok konfliktu vypustilo Rusko na Ukrajinu približne 2000 dronov Šáhid-136 a Šáhid-131.[5] Zo štatistík zverejnených Ukrajinou vyplýva, že v priebehu roku 2023 odpálilo Rusko na ukrajinské ciele celkovo 3096 dronov Šáhid-136. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo 2576 z nich zneškodniť, čo predstavuje 83,2 % úspešnosť.[6]
Drony Šáhid-136 lietajú nízko a pomaly a po ich spozorovaní je pomerne ľahké ich zostreliť. O tom svedčia mnohé videá natočené ukrajinskými okoloidúcimi a nahrané na sociálne médiá. Bežne ich zostreľujú jednoduché protilietadlové delá z druhej svetovej vojny, ako aj rakety vzduch-vzduch odpaľované z ukrajinských stíhačiek. Avšak ich nízke radarové a tepelné stopy, ako aj ich nízka letová hladina sťažujú ich detekciu z dostatočne veľkých vzdialeností. Častokrát sú detegované až vtedy, keď sa ocitnú v blízkosti svojho cieľa, čo poskytuje veľmi krátky čas na ich zneškodnenie. Ich jediným viditeľným znakom je hluk pripomínajúci kosačku z ich dvojtaktných piestových motorov, ktorý obrancov varuje, odkiaľ sa približujú. Ukrajinskí vojaci v Odese informovali, že po tom, čo sa im počas dňa podarilo zostreliť niekoľko týchto bezpilotných lietadiel, prešli Rusi na nočné útoky. Vie sa prinajmenšom o jednej udalosti, kedy bol ukrajinský pilot nútený sa katapultovať, keď jeho lietadlo zasiahli trosky dronu Šáhid, ktorý zostrelil.
Hoci sú lietadlá Šáhid konštrukčne jednoduché, predstavujú mimoriadne dôležitý typ v arzenále ruských presne navádzaných zbraní. Jeden dron Šáhid-136 má údajne cenu medzi 20 000 a 30 000 amerických dolárov. Len pre porovnanie, ruské strely s plochou dráhou letu Ch-101, ktoré tvoria hlavný pilier ruskej strategickej kampane proti Ukrajine, stoja údajne asi 13 miliónov dolárov. Šáhid-136 síce nemôže niesť jadrovú hlavicu a jeho konvenčná hlavica predstavuje asi jednu desatinu hlavice Ch-101, tieto drony sú však mimoriadne lacné, vďaka čomu sú široko dostupné. Bez ohľadu na to, koľko ich Ukrajinci zostrelili, tých pár, čo prenikli cez ich obranu, spôsobilo obrovské škody.[7]
Požívatelia upraviť
- Pozemné vojsko Ruskej federácie - od roku 2022 získalo Rusko od Iránu tisícky dronov Šáhid-131 a Šáhid-136.
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ HÁJEK, Adam. Os Moskva – Teherán silnie, Rusi postavia fabriku na kamikadze drony. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-02-07. Dostupné online [cit. 2023-04-27]. ISSN 1336-1996.
- ↑ TASR. Irán sa mal dohodnúť s Ruskom na nákupe stíhačiek Su-35, tvrdia tamojšie médiá. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2023-03-11. Dostupné online [cit. 2023-04-27]. ISSN 1336-2674.
- ↑ Home > Aircraft > Shahed 136 [online]. military-today.com, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Rusko do útokov na Ukrajine opäť nasadilo drony typu Šáhid-136. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-12-07. Dostupné online [cit. 2023-04-27].
- ↑ Airwars [online]. airwars.org, [cit. 2023-09-15]. Dostupné online.
- ↑ BEDNÁR, Vladimír. Ukrajinci ničia Rusom veliteľské centrá. Ruská top zbraň – protilodné strely (103. týždeň vojny). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
- ↑ Russia’s Iranian-Made UAVs: A Technical Profile [online]. rusi.org, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
