Wikipédia

Hadrosaury

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Hadrosaury[1] (iné názvy: hadrosaurovité [2], neformálne: vtákopyskaté dinosaury[2], kačicozobé dinosaury[3], hadrosauridy, lat. Hadrosauridae) boli veľmi rozšírenou čeľaďou vtákopanvových dinosaurov. Patrili do nadčeľade Hadrosauroidea. Žili predovšetkým vo vrchnej kriede a hrali úlohu dominantných bylinožravcov tohto posledného obdobia existencie dinosaurov. Ich pozostatky sú dnes známe z Ázie, Európy a Severnej Ameriky. Patria medzi vtákopanvové dinosaury (Ornithischia) a ich predkovia boli dinosaury z príbuzenstva rodu Iguanodon (Iguanodontia).

Hadrosaury
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Hadrosauridae
Cope, 1869
Synonymá
Trachodontidae, Saurolophidae, Lambeosauridae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Táto čeľaď sa delí do dvoch podčeľadí – Hadrosaurinae a Lambeosaurinae (ktoré vykazujú prítomnosť hlavových útvarov vzhľadu hrebeňov alebo trubíc). Najväčší zástupcovia tejto skupiny, ako čínske rody Shantungosaurus a Zhuchengosaurus alebo severoamerický Lambeosaurus mohli dosahovať dĺžku až 17 metrov s hmotnosťou cez 10 (možno však až 23) ton. Dinosaury z tejto skupiny patria medzi najlepšie dochované skameneliny tejto skupiny živočíchov vôbec.

Charakteristika upraviť

Ako napovedá pomenovanie, charakteristickým znakom hadrosaurov bol ich rozšírený bezzubý zobák, ktorý bol prekrytý rohovinou. Mohutným jazykom si potravu posúvali do zadnej časti papule, kde sa nachádzali stovky husto rastúcich zubov, stavaných na prežúvanie tuhej rastlinnej potravy. Tie sa plynulo obnovovali, keď sa opotrebovali, čím sa líšia od dnešných bylinožravých cicavcov. Doplnkovo mali lícne vačky, ktoré zabraňovali častiam potravy vypadnúť z ústnej dutiny. Na základe skamenených zvyškov obsahu žalúdka sa predpokladá, že sa živili borovicovým ihličím, konárikmi, semenami a plodmi.

Spôsob života upraviť

Hrebene upraviť

Hrebene hadrosaurov mali rôzne tvary (samice ich mali menšie), boli duté a tvorili ich dutiny spojené s nosom. O ich účele sa však možno len domnievať. Jednou z teórii je, že boli vzdušnými komorami a tvorili zásobáreň vzduchu, ktorú využívali na dýchanie počas plávania a kŕmenia pod vodou. Táto teória však býva spochybňovaná, keďže tieto zvieratá žili prevažne v borovicových a magnóliových lesoch. Ďalšou, oveľa pravdepodobnejšou teóriou je, že tieto kostené hrebene mali význam pri vábení samičiek. V roku 2008 bolo novým a podrobným výskumom zistené, že nimi vydávali bučivé zvuky, ktorými nadväzovali kontakt nielen medzi vlastnými členmi čriedy, ale aj s jedincami zo vzdialenejších stád. Súčasne tieto zvuky používali ako varovanie, prípadne zastrašovanie pred nebezpečenstvom, akým boli veľké mäsožravce.

Klasifikácia upraviť

Taxonómia upraviť

 
Amurosaurus
 
Brachylophosaurus
 
Lambeosaurus
 
Olorotitan

Zdroje upraviť

  1. ↑ hadrosaury. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 435.
  2. ↑ a b LINDSAY, William. Obry praveku : Barosaurus. Corythosaurus. Triceratops. Tyranosaurus. Preklad Milan Thurzo. 1. spoloč. vyd. Bratislava; London : Fortuna print; Dorling Kindersley, 1994. 95 s. ISBN 80-7153-002-6.
  3. ↑ ARREDONTO, F. Encyklopédia dinosaurov. Bratislava: SPN–Mladé letá, 2009 (Preklad: Milan Kopecký), citované in: [1] Archivované 2016-06-18 na Wayback Machine
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hadrosaury&oldid=7708198“