Hanriot HD.1

	Hanriot HD.1
	; Hanriot HD.1 US Navy v roku 1919
Typ	stíhacie
Výrobca	Hanriot
Konštruktér	Pierre Dupont
Prvý let	jún 1916
Hlavný používateľ	Taliansko; Belgicko, Švajčiarsko, USA
Vyrobených	asi 1200
	Letecký portál

Hanriot HD.1 bol francúzsky stíhací dvojplošník z obdobia prvej svetovej vojny. Francúzske letectvo ho odmietlo a jeho miesto nahradil SPAD S.7. Hanriot HD.1 bol následne slúžil v talianskom a belgickom letectve, kde sa veľmi osvedčil. Z celkového počtu vyrobených 1 200 ks bolo 831 ks vyprodukovaných v licencii talianskymi firmami.

Vznik a vývoj upraviť

Pred prvou svetovou vojnou vyrobila spoločnosť Hanriot niekoľko pokrokových jednoplošníkov, avšak neskôr sa zamerala na sériovú výrobu, a to hlavne typu Sopwith 1½ Strutter, až dokiaľ v roku 1916 nevyrobila prvý HD.1. Išlo o klasickú stíhačku s vlastnosťami lietadiel firmy Sopwith, s ľahkou avšak odolnou konštrukciou a krídlom s malým plošným zaťažením. Poháňal ho motor Le Rhône s výkonom 110 hp, ktorý mu neumožňoval dosiahnuť príliš vysokú rýchlosť, avšak lietadlo s ním bolo mimoriadne obratné a obľúbené medzi pilotmi. Aby bola udržaná dostatočná stúpavosť a výkony vo výškach, bola výzbroj obmedzená na jeden synchronizovaný guľomet Vickers, aj keď existovala možnosť niesť 2 tieto guľomety, avšak bola využívaná len zriedka. Guľomety boli osadené na bokoch trupu a boli prístupné pilotovi a tak v prípade havárie nehrozilo pilotovi poranenie pažbami zbraní. Lietadlo bolo vyrábané firmou Nieuport-Macchi z Varese v Taliansku, ktorá medzi rokmi 1917 a 1919 vyrobila takmer 900 ks, čo bolo viac než materská firma.

Operačné nasadenie upraviť

Hanriot HD.1 vyrobený spoločnosťou Macchi, na ktorom lietalo talianske eso Flavio Baracchini.

Nové lietadlo bolo zavedené do výroby ako možný nástupca Nieuportu 17, avšak nakoniec sa stalo nadbytočným po tom, čo bolo rozhodnuté nahradiť Nieuport 17 vo francúzskych vzdušných silách stíhačkou SPAD S.7. Niekoľko bolo dodaných francúzskemu námorníctvu, z ktorých niekoľko sa dostalo do U.S. Navy, kde obdržali plaváky a zväčšené chvostové plochy. Veľká časť počiatočnej série však bola odpredaná Belgicku, ktorí boli známi tým, že lietali na strojoch ktoré Spojenci nechceli. Napriek tomu však belgické letky stroj HD.1 nasadzovali úspešne a tak zostal štandardnou belgickou stíhačkou až do konca prvej svetovej vojny. Najúspešnejším pilotom stíhačky HD.1 sa stal Belgičan Willy Coppens. HD.1 bol taktiež v malom počte dodaný do Talianska, kde ho vyrábali vo veľkých množstvách a nahrádzali ním nielen Nieuporty ale aj stíhačky SPAD. Taliani ho považovali dokonca za lepší než SPAD S.XIII a stala sa z neho štandardná talianska stíhačka, tvoriaca v novembri 1918 výzbroj 16 z 18 operujúcich talianskych letiek. Prebytočné HD.1 talianskej výroby boli po vojne používané viacerými štátmi, vrátane Švajčiarska. Letecká továreň námorníctva USA vyrobila alebo upravila po vojne 10 ks stíhačiek HD.1. Boli prevažne používané ako cvičné lietadlá, aj keď sa zúčastnili experimentálnych štartov z bojových lodí vybavených vzletovou plochou, pričom boli osadené dvojitými guľometmi.