Heinrich Böll
Heinrich Böll (* 21. december 1917, Kolín nad Rýnom, Nemecko – † 16. júl 1985, Kreuzau-Langenbroich) bol nemecký spisovateľ a prekladateľ. Patrí medzi najvýznamnejších spisovateľov povojnovej literatúry v Nemecku. V rokoch 1971 – 1974 bol prezidentom Medzinárodného PEN klubu.
| Heinrich Böll | |
| nemecký spisovateľ a prekladateľ | |
 | |
| Narodenie | 21. december 1917 Kolín nad Rýnom, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 16. júl 1985 (67 rokov) Kreuzau-Langenbroich, Nemecko |
| Profesia | spisovateľ |
| Podpis | .jpg){kind=small} |
| Odkazy | |
| Commons |  Heinrich Böll |
Životopis upraviť
Bol vychovávaný katolícky a v odpore k násiliu, ale neskôr sa od cirkvi a týchto teórií odvrátil. Po maturite sa vyučil za kníhkupca a študoval germanistiku a klasickú filológiu. Druhú svetovú vojnu strávil na fronte v službách Wehrmachtu a od roku 1945 v zajatí. Od roku 1951 sa venoval už len literatúre. Je aj predstaviteľom nonkonformizmu.
Veľa cestoval po Európe, zaujímavosťou je, že august 1968 strávil v Prahe. Potom boli jeho diela v Česko-Slovensku zakázané.
Bola po ňom pre jeho životné postoje pomenovaná nadácia Heinrich Böll Stiftung, organizácia prepojená s nemeckou Stranou zelených (Die Grünen).[1]
Dielo upraviť
Jeho dielo veľmi kriticky popisuje vtedajšie Nemecko, účtuje s vojnou, militarizmom, zbrojením, mentalitou hospodárskeho zázraku, klerikalizmom, pokrytectvom, zlými vzťahmi medzi ľuďmi.
- Die Botschaft, 1947, (Správa)
- Der Zug war pünktlich, 1949
- An der Brücke, 1949 (Na moste)
- Wanderer, kommst du nach Spa..., 1950 -Spa- znamená Sparta. Tento výraz pochádza z gréckych diel. Keď vojak nedopovedal vetu, lebo ho uprostred nej zabili.
- Wo warst du, Adam?, 1951 (Kde si bol Adam?) – autor tu ukazuje absurdnosť vojny, hlavného hrdinu zabijú na prahu otcovského domu granátom, ktorý vystrelia po kapitulácii mesta. Adam je tu symbolickým menom- symbolizuje každého muža. A odpoveďou na otázku kde bol je: Vo vojne.
- Die schwarzen Schafe, 1951 (Čierne ovce)
- Nicht nur zur Weihnachtszeit, 1951
- Mein Onkel Fred, 1951 (Môj strýko Fred)
- Der Lacher, 1952
- Schicksal einer henkellosen Tasse, 1952
- Die unsterbliche Theodora, 1953 (Nesmrteľná Teodora)
- Bekenntnis eines Hundefängers, 1953
- Erinnerungen eines jungen Königs, 1953 (Spomienky mladého kráľa)
- Im Lande der Rujuks, 1953
- Hier ist Tibten, 1953
- Und sagte kein einziges Wort, 1953 (A nepovedal jediné slovo). Zobrazuje následky vojny, biedu, chudobu, zúfalstvom poznačený život ľudí zasiahnutých vojnou.
- Die Waage der Baleks, 1953
- Haus ohne Hüt, 1954 (Dom bez strážcov)
- Unberechenbare Gäste, 1954 (Nepredvídaní hostia)
- Es wird etwas geschehen, 1954 (Niečo sa stalo)
- Das Brot der frühen Jahre, 1955
- [Doktor Murkes gesammeltes Schweigen, 1955
- Monolog eines Kellners, 1956 (Monológ čašníka)
- Irisches Tagebuch, 1957
- V údolí duniacich kopýt, 1957 (Im Tal der donnernden Hufe'', 1957), slov. in: V údolí duniacich kopýt a iné poviedky, 1966
- Hauptstädtisches Journal, 1957
- Der Wegwerfer, 1957
- Der Bahnhof von Zimpren, 1958
- Biliard o pol desiatej, 1962 (Billard um halbzehn, 1959) – román, obdoba Buddenbrookovcov od Thomasa Manna, hovorí o troch generáciách, kedy najstaršia niečo vybudovala, prostredná to zničila a na tej najmladšej je, aby sa rozhodla, či bude ničiť alebo budovať. Týmto sa vlastne popisuje vtedajšia nemecká spoločnosť.
- Keine Träne um Schmeck, 1961
- Klaunove názory, 1967 (Ansichten eines Clowns, 1963) – hlavnou postavou je Hans, cirkusový klaun. Už nepracuje, je chorý, unavený, nespokojný so svetom. Typický nonkonformista, priateľka sa nechcela za neho vydať a opustila ho. Jeho otec je bohatý, ale sú pohádaní a odmietne otcovu pomoc, pretože otec si stanoví podmienky, ktoré Hans nedokáže splniť. Hans nechce bojovať so životom, rezignuje, sedáva na schodoch, žobre a hrá na gitare. Dielo je písané formou vnútorného monológu Hansa. Ide o kritiku povojnového života v Nemecku.
- Entfernung von der Truppe, 1964
- Koniec služobnej cesty, 1969 (Ende einer Dienstfahrt, 1966)
- Skupinový portrét s dámou, 1989 (Gruppenbild mit Dame, 1971) - nie je to dáma v pravom slova zmysle. Volá sa Leni, zaľúbila sa do sovietskeho zajatca (vtedy nepriateľa), po vojne sa zobrali a mali syna. Jej muž zomrel. Po jeho smrti sa zaľúbila do tureckého robotníka. Prostredie, v ktorom žije nie je vhodné pre dámu.
- Die verlorene Ehre der Katharina Blum, 1974 (Stratená česť Kataríny Blumovej)
- Du fährst zu oft nach Heidelberg, 1977
- Fürsorgliche Belagerung, 1979
- Ženy v údolí Rýna, 1990 (Frauen vor Flusslandschaft, 1985) - román kritizujúci politiku vlády v Bonne
- Der Engel schwieg, 1992 – vyšlo až v pozostalosti – jeho prvotina zachytávajúca povojnové Nemecko, ktoré popisuje na základe vlastných skúseností.
- Der blasse Hund, 1995
- Kreuz ohne Liebe, 2002 (Kríž bez lásky)
Slovenský výber z poviedok Bölla vyšiel pod názvom V údolí duniacich kopýt a iné poviedky (1966)
Referencie upraviť
Literatúra upraviť
- HYRŠLOVÁ, Květuše. Böll, Heinrich - Slovník spisovatelů německého jazyka a spisovatelů lužickosrbských. Bok, Václav et al.. Praha : Odeon. S. 140-143.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heinrich Böll
Externé odkazy upraviť