Hektoridas (starogr. Ἑκτορίδας – Hektoridas) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[1][2]

Hektoridas, grécky sochár neznámeho pôvodu, bol činný v 1. polovici 4. storočia pred Kr. Podieľal sa na výzdobe východného štítu Asklépiovho chrámu v Epidaure (námet mu zrejme spracoval Timotheos).[1] Tento chrám, ktorého výstavba prebiehala zrejme v rokoch 375370 pred Kr., bol najvýznamnejšou liečebnou svätyňou v starovekom Grécku (pútnici tu očakávali zázračný skutok boha Asklépia.[3]).[4]

Svedectvom Hektoridovej práce je jeho signatúra,[5] ktorú našli medzi fragmentami sôch na východnej strane chrámu. Z týchto fragmentov je zrejmé, že v štíte bola znázornená scéna zničenia Tróje (Ἰλίου πέρσις - Iliou persis), potom ako si Trójania dotiahli za mestské hradby dreveného koňa Achájcov. Našla sa tu hlava (zrejme Priamova), ženská postava v skrčenej polohe, ktorú identifikovali ako Andromachu, časť sochy Palladionu (Palladion - posvätná socha bohyne Pallas Atény, uctievanej v jej chráme v Tróji) a ďalšie fragmenty týkajúce sa tejto mýtickej scény. Socha Andromachy je na rozdiel od postáv zo západného štítu majstrovským dielom. Je pôvabne a jemne spracovaná, podčiarknuť by sa tu mohol efekt priliehavosti chitónu na jej pekné nahé telo.[1] Z účtov (nápis účtov bol objavený neďaleko chrámu) výstavby chrámu je známe, že Hektoridas za práce na východnom štíte dostal 1610 drachiem:

Ἑ̣κτορίδας ἕλετο κερκίδα το͂ αἰετο͂ ἐργάσασθαι ΧΗΗΗΗΗΗ Hektoridova vypísaná odmena za práce na chráme 1610[6]

(keď sa vyjadrovali peniaze, rozumeli sa tým drachmy, pokiaľ nebol použitý žiadny iný symbol[7])

Dostal tiež 54 () drachiem za neidentifikovanú prácu, 16 () drachiem za model pre enkaustickú maľbu hlavy leva (výzdoba oboch štítov bola bohato polychrómovaná a postavy mali i kovové doplnky) a ďalších 1400 (ΧΗΗΗΗ) drachiem za práce na inej strane chrámu (západný štít chrámu bol zrejme pridelený inému neznámemu sochárovi[8]).[1]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hektoridas [1]
  2. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 418. (po nemecky)
  3. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 46.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 310.
  5. Inscriptiones Graecae, IG IV²,1 695 [2]
  6. Inscriptiones Graecae, IG IV²,1 102 [3]
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 260.
  8. Ralf Von den Hoff. Structure, Image, Ornament. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-307-2. [4]