Henry Miller
Henry Valentine Miller (* 26. december 1891, New York, New York, USA – † 7. jún 1980, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol americký románopisec a maliar. Bol známy svojim odklonom od foriem existencialistickej literatúry a rozvojom nového typu románu (zmes románu, autobiografie, sociálnej kritiky, filozofických reflexií, surrealistických voľných asociácií a mysticizmu), ktorá zreteľne vždy opisuje reálny život Henryho Millera a taktiež je fiktívna. Práce, ktoré najviac charakterizujú tento jeho štýl, sú Obratník Raka, Obratník Kozorožca a Čierna jar. Písal tiež cestovné memoáre a sociálno-kritické eseje a analýzy.
| Henry Miller | |
 americký románopisec a maliar | |
| Narodenie | 26. december 1891 New York, New York, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 7. jún 1980 (88 rokov) Los Angeles, Kalifornia, USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | henrymiller.info |
| Commons |  Henry Miller |
Životopis upraviť
Narodil sa do rodiny krajčíra Heinricha Millera a Louisy Marie Neitingovej v štvrti Yorkville na Manhattane s nemeckým katolíckym dedičstvom. Ako dieťa žil na 662 Driggs Avenue vo Williamsburgu, v Brooklyne, známy v tých časoch (a často zmieňovaný v jeho prácach) ako 14. obvod. Ako mladý muž bol aktívny v socialistickej strane (jeho bývalý idol bol čierny komunista Hubert Harrison). Krátko – iba jeden semester – navštevoval the City College v New Yorku. Hoci bol výnimočný študent, nebol ochotný tu byť ukotvený, tobôž nie podrobiť sa tradičnému univerzitnému systému vzdelávania.
Jeho prvou manželkou bola Beatrice Sylvas Wickensová, s ktorou sa oženil v roku 1917. V rokoch 1928 – 1929 Miller strávil niekoľko mesiacov v Paríži so svojou druhou manželkou June Edith Smithovou (June Millerová). Ďalší rok sa presunul do Paríža bez sprievodu a žil tam až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Počas prvého roka v Paríži mal Miller málo alebo vôbec žiadne peniaze, no veci sa začali meniť, keď stretol Anaïs Nin, ktorá s Hughom Guilerom zaplatila všetky položky počas tridsiatych rokov vrátane nájmu za krásny a moderný apartmán na adrese 18, villa Seurat. Anaïs Nin sa stala jeho milenkou a financovala prvú tlač knihy „Obratník Raka“ v roku 1934 s peniazmi od Otta Ranka.
Na jeseň roku 1931 Millera zamestnal časopis Chicago Tribune (Parížska edícia) ako korektora vďaka jeho priateľovi Alfredovi Perlèsovi, ktorý tu pracoval. Miller využil túto príležitosť na predloženie niekoľkých svojich článkov pod Perlèsovým menom, keďže iba redakčným zamestnancom bolo povolené publikovať v novinách. Toto obdobie v Paríži bolo pre Millera veľmi kreatívne a vtedy vznikla významná a podnetná sieť autorov okolo villy Seurat. Jeho celoživotným priateľom sa stal mladý britský autor Lawrence Durrell. Durrell, ktorý žil na Korfu, pozval Millera do Grécka. Návštevu Miller neskôr opísal v jednom zo svojich diel. Millerova korešpondencia s Durrellom bola neskôr publikovaná. Počas parížskeho obdobia bol tiež ovplyvnený francúzskymi surrealistami.
Jeho práce obsahujú detailné opisy sexuálnych zážitkov a jeho knihy urobili veľa pre oslobodenie diskusie na tému sexuality v americkom písomníctve od legálnych a sociálnych obmedzení. Pokračoval v písaní románov, ktoré boli zakázané v USA z dôvodu obscénnosti. Popri „Obratníku Raka“ sa pašovali do jeho rodnej krajiny aj romány „Čierna jar“ (1936) a „Obratník kozorožca“ (1939), ktoré mu budovali ilegálnu reputáciu. Jedno z prvých poďakovaní Millerovi ako hlavnému modernému spisovateľovi predniesol George Orwell vo svojej eseji Vnútri veľryby , kde napísal :
“Tu podľa môjho názoru je jediný prozaik s fantáziou a sebamenšou hodnotou, ktorý sa objavil medzi anglicky hovoriacimi rasami za niekoľko rokov dozadu. I keď sa to javí ako preháňanie, bude pravdepodobne pripustené, že Miller je neobyčajný spisovateľ, stojaci za viac ako jediný zbežný pohľad ; a po tom všetkom ,je celkovo negatívny, nekonštruktívny, amorálny spisovateľ a samotná Jonah, pasívna prijímateľka diabla, druh Whitmana medzi mŕtvolami."
V roku 1940 sa vrátil do Spojených Štátov, usadil sa v Big Sur v Kalifornii, pokračoval v písaní, ktoré napadalo súčasné americké kultúrne hodnoty a morálne pozície. Posledné roky svojho života strávil vo svojom dome na 444 Ocampo Drive, Pacific Palisades, Los Angeles, v Kalifornii.
Kým si Miller zriaďoval základňu v Big Sur, 'obratníkovské' knihy, v USA stále zakázané, boli publikované vo Francúzsku vydavateľstvom Obelis Press a neskôr vydavateľstvom Olympia Press. Tam si získavali popularitu medzi oboma Európami a rozličnými enklávami amerických kultúrnych exulantov. Ako výsledok boli knihy často pašované do USA, kde mali dominantný vplyv na novú generáciu spisovateľov medzi Beatnikmi (najmä Jack Kerouac). Niektorí z nich prevzali z Millerových diel štylistické a tematické princípy.
Publikácia Millerovho „Obratníku Raka“ viedla v roku 1961 k sérii obscénnych hodnotení, ktoré testovali americké právo o pornografii. Americký najvyšší súd (The U.S. Supreme Court), in Grove Press, Inc., v. Gerstein, citovaný Jacobellis v. Ohio (ktorý sa rozhodol v ten istý deň v roku 1964) zrušil nálezy obscénností a uznal túto knihu za literárnu prácu; bola to jedna z pozoruhodných udalostí, ktoré sa stala známa ako sexuálna revolúcia. Elmer Gertz, právnik, ktorý víťazne vyargumentoval počiatočný prípad publikovania románu v Illinois, sa stal Millerovým celoživotným priateľom. Ich bohatá korešpondencia vyšla tlačou.
V roku 1968 podpísal Miller “Protest spisovateľov a vydavateľov proti vojnovej dani” (Writers and Editors War Tax Protest), záväzok, že odmietnu platiť dane na protest voči vojne vo Vietname. Ako doplnok k literárnym schopnostiam mal Miller výtvarné nadanie, maľoval a písal knihy o práci na tomto poli. Bol blízky priateľ francúzskeho maliara Grégoira Michonzeho. Taktiež bol amatérsky pianista.
Po presune na „Pacifické palisády“ organizoval nespočítateľné večierky s kopou slávnych ľudí. Jeho kuchár a domovník bol mladý model prezývaný Twinka Thiebaud, ktorý neskôr napísal knihu jeho večerných rozhovorov : Reflexie, (vyšli v roku 1981 vo vydavateľstve Capra Press). Vo februári 2011 rozsiahlo prepísané a premenované: Čo vedel Doncha? o Henrym Millerovi, Thiebaudove spomienky Millerovho stolovníctva boli publikované vydavateľstvom „Eio Books“.
Dielo upraviť
Vo svojich dielach odmietal americký spôsob života, snažil sa opisovať zmyslové prežitky. To viedlo k názoru, že jeho diela sú nemravné, vulgárne, urážlivé, že kazia mládež, a preto asi do roku 1956 nesmeli v USA vychádzať, v tomto období vychádzali vo Francúzsku v Paríži. Voľným prístupom k sexu ovplyvnil hnutie hippies. Väčšina kritikov sa zhoduje v názore, že v niektorých dielach ho snaha odtabuizovať sex doviedla až k pornografii.
Posledné štyri roky života udržiaval stálu korešpondenciu (viac ako 1 500 listov) s Brendou Venus, mladou a temperamentnou playmate (Playboy), herečkou a tanečnicou. Článok detailne opisujúci ich aféru bol uverejnený v špeciálnej edícii Playboya v roku 1996, ktorý nazval Brendu Millerovou "súmračnou múzou" cez jeho pripútanie na lôžko počas posledných rokov jeho života. Pred smrťou filmoval Miller s Warrenom Baettym pre jeho film Reds. Hovoril o jeho pozdravoch Johnovi Reedovi a Louise Bryantovej ako časť série "svedectiev". Film mal premiéru 18 mesiacov po Millerovej smrti. Miller zomrel v "Pacific Palisades" v roku 1980 ako 89-ročný. Po smrti bol spopolnený a jeho popol bol rozptýlený na Big Sure.
Millerove dokumenty boli darované UCLA Young Research Library Department of Special Collections (Mladá Výskumná Knižnica Špeciálnych Kolekcíi).The Henry Miller Art Museum at Coast Gallery in Big Sur, the Harry Ransom Humanities Research Center na University of Texas at Austin, a UCLA – všetky vlastnia výber Millerových akvarelov ako aj The Henry Miller Museum of Art v Omachi City v Nagano, Japonsko, pred zatvorením v 2003. Časť korešpondencie medzi Grove Press a Henrym Millerom je aktuálne umiestnená v Special Collections Research Center na Syracuse University. Special Collections at the University of Victoria drží významnú kolekciu Millerových rukopisov a korešpondencie, vrátane opravených (na stroji prepísaných) rukopisov diel Max a Tiché dni v Clichy, takisto ako Millerova dlhá korešpondencia s Alfredom Perlèsom.
- Clipped Wings
- Obratník raka – 1934, Paríž. V USA vydané až v r. 1961
- Obratník kozorožca – 1939, Paríž. V USA vydané až v r. 1961
- Ružové ukrižovanie – trilógia
- Tiché dni v Clichy – 1956 Paríž, 1987 New York
- Hamlet
- Kolos z Maroussi
- Úsmev pod povrazovým rebríkom
- Big Sur a pomaranče Hieronyma Boscha
- Sunday after the War
- Kniha priateľov
- Pod strechami Paríža
- Klimatizovaná nočná mora
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Henry Miller
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henry Miller
Externé odkazy upraviť
- Henry Miller Online by Dr. Hugo Heyrman a tribute
- Henry Miller at Internet Movie Database
- Grove/Atlantic, Inc. is the US Publisher of Tropic of Cancer and Tropic of Capricorn
- Henry Miller A Personal Collection
- Henry Miller collection at University of Victoria, Special Collections
- Miller Related Links
- An Interview with Henry Miller Archivované 2012-05-18 na Wayback Machine
- George Wickes. Henry Miller, The Art of Fiction No. 28. The Paris Review, Summer-Fall 1962. Dostupné online.
- Henry Miller Memorial Library
- Narrative Detours: Henry Miller and the Rise of New Critical Modernism
- Miller quotes online Archivované 2006-12-08 na Wayback Machine
- Kenneth Rexroth on Miller
- Dinner with Henry Miller, a video from UBUWEB
- Miller reading excerpts of his books
- Tropic of Cancer, a song
- Henry Miller's Art Collection at the Harry Ransom Center at The University of Texas at Austin
- Henry Miller correspondence and other archival collections Archivované 2011-07-25 na Wayback Machine at Southern Illinois University Carbondale, Special Collections Research Center
