Hložany

Hložany (srb. Гложан – Gložan) je dedina v srbskej Vojvodine, administratívne patriaca do obce Petrovec. Sú známe významnou prítomnosťou slovenského obyvateľstva. V roku 2002 mali 2 283 obyvateľov, z ktorých bolo 1985 slovenskej národnosti. Hložany sa nachádzaju na pobreží Dunaja a trase Eurovelo 6, preto sú stále viac zaujímave aj pre cyklistov, ktorý majú svoju púť naplánovanú práve v tomto ťahu.

Hložany na mape obce Báčsky Petrovec

Evanjelický kostol

Hložany, dedinka malá a človek si tu nájde všetko čo potrebuje. Ako dedina, Hložany majú dobrú polohu, nachádzajú sa medzi Novým Sadom a Báčskou Palankou, čo pre tunajších obyvateľov predstavuje veľmi dobrú výhodu.

Dejiny

Rímske osídlenie

Hložany prvýkrát vstúpili do dejín už v období rímskeho cisára Diokleciána, ktorý v roku 284 v blízkosti dnešnej osady na pobreží Dunaja vybudoval pevnosť Onagrinum.

Osada

Presný údaj o vzniku samotných Hložian nie je známy, v roku 1553 sa uvádzajú v tureckých daňových údajoch ako Galožan. V tom čase tu bolo 16 domov, z ktorých presná polovica platila daň. Z ďalšieho daňového súpisu v roku 1690 sa spomínajú ako dedina, resp. obývaná pustatina. Od roku 1703 patrili futockému panstvu. V roku 1733 sa do osady prisťahovali prvé srbské rodiny. V roku 1745 boli stále pustatinou, nakoľko nešlo o kompaktné osídlenie, ale rozhádzané obydlia.

Príchod evanjelických Slovákov do Hložian bol ovplyvnený usadením ich krajanov v susednom Báčskom Petrovci v roku 1745.

3. mája 1759 spolumajitelia futockého panstva Pavle a Simon Čarnojevićovci uzavreli zmluvu so svojou novoosídlenou dedinou Hložany. Tie v ďalšom období nadobúdali charakter slovenskej dediny, nakoľko časť Srbov odišla a Slovákov pribúdalo príchodom nových osadníkov a neskôr najmä prirodzeným prírastkom.

V lete 1803 osadu postihla prudká víchrica, v roku 1805 tuhé mrazy, v roku 1808 ľadovec, 1809 zemetrasenie. Zároveň nastávali povodne, sucho, požiare a výskyt cholery, ktorá sa objavila v rokoch 1831, 1849 a 1873. Pre tieto nehostinné podmienky mnohí odchádzali do iných osád za lepším životom.

Prvým učiteľom v osade bol Jozef Svoboda (vyučoval v rokoch 1770-1786). Prvý evanjelický kňaz Juraj Rohoni do Hložian prišiel v roku 1803, pôsobil tu až do roku 1831.

Národné hnutie Hložančanov sa naplno prejavilo v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia počas volieb v rokoch 1869 a 1905.

Po rozpadnutí Rakúsko Uhorska sa Hložany ocitli v novovytvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa neskôr premenovalo na Juhosláviu. Časť obyvateľov sa po vzniku Česko-Slovenska repatriovala na Slovensko.

V druhej svetovej vojne mnohí zahynuli. Aj posledný vojnový konflikt, zapríčinený rozpadom Juhoslávie zanechal pochopiteľné stopy aj na živote Hložančanov.

Súčasnosť

Slovenské obyvateľstvo si dodnes zachováva jazyk i folklórne zvyky svojich predkov. Mnohí mladí študujú na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Existuje vyvinuté poľnohospodárstvo, pestujú sa najmä rajčiny, ale i okrasné kvety, ktorým sa dobre darí na úrodnom pobreží Dunaja (známe sú tzv. Hložianske skleníky). Pred časom bolo pri neďalekých rybníkoch postavené rekreačné stredisko, takže sa Hložany postupne stávajú obľúbeným miestom turistov.

Externé odkazy

• oficiálna stránka Hložian Archivované 2008-03-29 na Wayback Machine
• vytvarne umenie vojvodinskych Slovakov (po slovensky)