Wikipédia

Hodiny

prístroj na meranie a ukazovanie/udávanie nameraného času
Toto je článok o hodinách. O súhviezdí pozri Hodiny (súhvezdie).

Hodiny (z praslovanského godъ – hodovanie, slávnostná doba, doba) sú:

  • v širšom zmysle: zariadenie (prístroj) na meranie a ukazovanie/udávanie nameraného času (pomocou periodicky sa opakujúcich dejov)
  • v užšom zmysle: prístroj (zariadenie) na meranie a ukazovanie/udávanie nameraného času, ktorý má autonómny chod a je založený na vykonávaní pravidelného periodického pohybu (t. j. pohybu kyvadla, pružiny, kremennej doštičky, atómu alebo molekuly)
Analógové nástenné hodiny

Veľmi presné hodiny sa nazývajú chronometer. Najpresnejšie hodiny sú atómové hodiny.

Moderné 24-hodinové hodiny sa používajú od 14. storočia. Moderné hodiny ukazujú konštantné jednotky času, pričom 1 hodina má 60 minút a 1 minúta 60 sekúnd.

Druhy upraviť

V širšom zmysle medzi hodiny patria:

Hodiny v užšom zmysle možno rozdeliť nasledovne:

Podľa pohonu:

Podľa spôsobu udávania času:

Podľa prenosnosti:

Podľa účelu:

Niektoré termíny upraviť

Korekcia je čas, o ktorý treba opraviť údaj hodín, aby sa získal správny čas. Ak hodiny meškajú, korekcia hodín je kladná, ak idú dopredu, korekcia hodín je záporná.

Zmena stavu hodín za jeden deň sa nazýva denný chod. Kladný chod znamená meškanie, záporný chod zrýchľovanie hodín, Dokonalosť hodín sa posudzuje podľa stálosti denného chodu, rozdiel denných fáz sa nazýva denná variácia. Čím sú hodiny dokonalejšie, tým je priemerná denná variácia chodu menšia.

Dejiny upraviť

Do stredoveku sa používal gnómon, slnečné hodiny, vodné hodiny, presýpacie hodiny a ohňové hodiny.

V 13. alebo 14. storočí sa objavili prvé kolieskové hodiny. Prvé boli vežové a nemali ručičky a čas len odbíjali. Ručičky sa objavili až na konci 16. stor. po Kr., sekundová až okolo roku 1800. V 14. storočí sa objavil aj orloj. V 15. storočí sa objavili prvé interiérové hodiny. Prvé vreckové hodiny boli skonštruované v roku 1510. Kyvadlové hodiny sa objavili v 17. storočí, pôvodcom tohto nápadu bol Christiaan Huygens. V 18. storočí sa začal používať nepokoj, ktorý umožnil o. i. výrobu prvých prenosných chronometrov. Elektrické hodiny boli vynájdené asi začiatkom 19. storočia. Prvé náramkové hodiny vznikli počas 1. svetovej vojny, prvé automatické hodiny boli patentované v roku 1924, prvé kremenné hodiny boli zostrojené v roku 1927 (hromadne sa vyrábajú od roku 1969). Prvé atómové hodiny boli vyrobené v roku 1949.

Z kyvadlových hodín sa vyvinuli veľmi presné astronomické hodiny, používané na observatóriách. Prešli rozličnými konštrukčnými zmenami, najpresnejšie z nich sú Shorttove hodiny.

Súčasné hodiny sú často kombinované s doplnkovými funkciami, ktoré s časom ani nesúvisia (krvný tlakomer, merač tepu, rádio, kalkulačka, budík a udávač taktu, predpoveď počasia, meranie nadmorskej výšky, meranie atmosférického tlaku, kompas, televízia...)

Pohon prenosných hodín (t. j. hodiniek) upraviť

Klasické hodinky boli poháňané špirálovou pružinou. Pružina sa musela pravidelne napnúť (naťahovanie hodiniek) a jej tlak sa cez prevodovku (ozubené kolieska) prenášal na ručičky ukazujúce čas. Zo začiatku sa hodinky naťahovali denne, neskôr sa technológia naťahovania zdokonalila a hodinky vyžadovali naťahovanie cca raz za týždeň. Takt hodín, podobne ako u veľkých hodín, určuje kyvadlo. V náramkových hodinkách sa používa (fyzikálne) Maxwellovo kyvadlo (teda nepokoj). Je to rotačne uložený zotrvačník spojený so špirálovou pružinou. Ozubené kolieska sú pripevnené na zahrotených hriadeľoch uložených v tvrdokovových puzdrách alebo v drahých kameňoch s dutinou. Na hodinkách bol udávaný počet kameňov (drahokamov – jewels). Čím drahšie hodinky, tým väčší počet kameňov.

Automatické hodiny upraviť

Vynález automatických hodín ("samonaťahovacích" hodín) umožňoval trvalé natiahnutie bez špeciálnej činnosti používateľa: využil excentrické závažie zvané naťahovací rotor, ktorý rotoval podľa pohybov ruky užívateľa. Pohyb naťahovacieho rotora bol prenášaný na zariadenie, ktoré naťahovalo pružinu.

Princíp fungovania automatických hodín je taký že na jednej strane strojčeka je umiestené rúčkové súkolie a na druhej strane strojčeka je umiestnené súkolie samonáťahu, ktorému velí rotor. Rotor je váhadlo, ktoré je uložené väčšinou v strede stroja a pohybom ruky sa váhy roztáčajú. Zospodu tohto rotora je nasadené ozubené koliesko, ktoré zaberá do súkolia samonáťahu. Toto súkolie kolieskom zaberá do perovníku, kde naťahuje pero.[1]

 

Súčasné hodinky sú väčšinou kremenné (tzv. quartzky). Zdrojom pohonu ručičiek hodín je krokový elektromotor riadený elektronickým obvodom. Takt hodín určuje piezoelektrický kryštál kremeňa (oscilátor). Napájanie obvodu a motora zabezpečuje batéria (galvanický článok).

Základ presnosti automatických hodiniek upraviť

Základom presnosti hodiniek je čo najviac kmitov oscilátorov. Tie sa pohybujú od 15 000 kyvov za hodinu až po naozaj veľkých 36 000 kyvov za hodinu. Hodinky, ktoré majú okolo 28 000 kyvov za hodinu sú naozaj veľmi presné a tie, ktoré majú najväčšie hodnoty kyvov sú veľmi drahé. Ak tužíte po naozaj presných hodinkách, ktoré vám ukážu čas čo najlepšie, určite vám postačia aj tie s 28 000 kyvov za hodinu.[1]

Mechanické hodinky  s rubínovými ložiskami, môžu s náležitou údržbou ukazovať správny čas teoreticy večne. Mechanické hodinky majú aparát zostavený z malých súčiastok s presnosťou 99,9% považovaný za špičku. Keď sa na vec pozrieme v súvislostiach, spomenutému percentu zodpovedajúca odchýlka 1 minúta a 27 sekúnd za deň je u luxusných hodiniek absolútne neprijateľná.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Ako fungujú automatické hodinky? | Nila.sk [online]. nila.sk, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online. Archivované 2017-02-03 z originálu.

Externé odkazy upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hodiny
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodiny
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hodinky
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodinky
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hodiny&oldid=7835750“