Honoré d’Urfé
Honoré d’Urfé, gróf de Châteauneuf, markíz du Valromey, pán de Virieu-le-Grand (* 11. február 1567, Marseille – † 1. jún 1625, Villefranche-sur-Mer, Francúzsko) bol francúzsky barokový románopisec, ktorý napísal prvý román-rieka s názvom L’Astrée.
| Honoré d’Urfé, gróf de Châteauneuf, markíz du Valromey, pán de Virieu-le-Grand | |
 Portrét Honoré d’Urfé publikovaný v 3. vydaní L’Astrée v roku 1623 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 11. február 1567 |
| Marseille, Francúzsko | |
| Úmrtie | 1. jún 1625 (58 rokov) |
| Villefranche-sur-Mer, Francúzsko | |
| Národnosť | francúzska |
| Zamestnanie | vojak, básnik, románopisec |
| Manželka | Diane de Chậteaumorand |
| Dielo | |
| Žánre | román-rieka, stanca, sonet, poéma |
| Obdobie | baroková literatúra |
| Témy | pastorálne príbehy z okolia Forezu |
| Literárne hnutie | bukolická próza, baroková poézia |
| Debut | La Sireine – poéma |
| Významné práce | L’Astrée – román |
| Ovplyvnený |
|
| Ovplyvnil |
|
| Podpis | .jpg){kind=small} |
| Poznámky | zakladateľ L'Académie Florimontane |
| Odkazy | |
 | Honoré d’Urfé (multimediálne súbory na commons) |
Život upraviť
Narodil sa v Marseille, centre Provensalska v šľachtickej rodine spojenej s domom savojských po svojej matke rodenej de Savoie-Tende. Honoré študoval u jezuitov. Keďže bol aktívny typ, zapojil sa do spolku Katolícka liga a zostal navždy verný vojvodovi de Nemours. Rozviedol sa s Anne d’Urfé a zosobášil so svojou sesternicou Dianou de Chậteaumorand, dobyl Forez a dal sa menovať od vojvodu de Nemours generálporučíkom vlády vo Foreze.
V roku 1604 napísal pastorálnu poému La Sireine, ktorou bránil teóriu platonickej lásky zo svojho predošlého dielka Les épitres morales.
V roku 1607/8 založil so svojimi priateľmi Akadémiu Florimontan (l’Académie Florimontanes), prvú vedeckú spoločnosť v Savojsku.
Honoré d’Urfé je známy hlavne vďaka svojmu románu L’Astrée, prvý román-rieka, pastorálny dobrodružný román inšpirovaný čiastočne jeho vlastným životom. Román vychádzal na pokračovanie od roku 1607 do 1627. Má štyri diely a je inšpirovaný helénizmom, Vergíliom a kurtoáznymi básnikmi. Román má vyše 5000 strán, je rozdelený na päť častí, pričom každá má 12 kníh. Pretože d’Urfé skonal v roku 1625, jeho tajomník Balthazare Baro dokončil vydanie štvrtej časti v rokoch 1632 – 1633. Neskôr, Pierre Boitel de Goubertin editoval piatu a šiestu časť.
Autor padol počas vojnového ťaženia proti Španielsku bojujúc na strane savojského vojvodu.
Dielo upraviť
Román L’Astrée je formálne prozaický útvar dopĺňaný poéziou. D’Urfého poézia pozostáva z viacerých žánrov: Je to stanca, sonet a poéma.
Poézia upraviť
- Stances d’Hylas (Stance o Hylasovi)
- Elle feint de m’aimer (Robí ma zaľúbeným)
- Comparaison d’une fontaine à son déplaisir (Prirovnanie fontány ku svojmu nešťastiu)
- Je voudrais bien être vent quelquefois (Chcel by som byť vetrom niekedy)
Próza upraviť
- La Triomphante Entrée de Magdeleine de La Rochefoucaud à Tournon, 1583 (Triumfálny príchod Magdalény de La Rochefoucauld do Tournonu)
- Épîtres morales, 1603 (Epištoly o morálke)
- La Sireine, 1604 (Siréna)
- L’Astrée, 1607
- La Savoysiade, 1609 (Savojsiáda)
- Paraphrases sur les cantiques de Salomon, 1618 (Parafrázy na Šalamúnové spevy)
- La Sylvanire ou la Morte vive, 1625 (Sylvanire alebo Živá mŕtva)
Vplyv diela upraviť
Román L’Astrée sa stal jedným z najväčších literárnych úspechov 17. storočia. Stal sa populárnym čítaním na všetkých dvoroch Európy, a samozrejme na francúzskom kráľovskom dvore. Vplyv románu je výrazný, napríklad na hry Molièra a operné diela. Pastiersky štýl zasiahol aj do výroby značkového porcelánu s názvom céladon podľa mena mužskej hlavnej postavy románu. Pastierska idylika ako štýl vytrvala až do rokoka do obdobia Márie-Antoinetty.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Honoré d’Urfé
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Honoré d'Urfé na francúzskej Wikipédii.
