Hroch obojživelný
Hroch obojživelný[1] (staršie názvy: hroch obyčajný[2], vodný kôň[2][3], zastarano: nílsky kôň[3], riečny kôň[4], morský kôň[3], hippopotamus[5] ; lat. Hippopotamus amphibius) je veľký, vodný a pre človeka nebezpečný bylinožravý cicavec z čeľade hrochovitých. Rodové meno tohto druhu, hippopotamus, pochádza zo starogréckeho slova ἱπποπόταμος, ktoré vo voľnom preklade znamená riečny kôň.
| Hroch obojživelný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Hippopotamus amphibius Linnaeus, 1758 | |
 Rozšírenie – zelená súčasné rozšírenie, červená miesta vyhubenia. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Vzhľad upraviť
Hroch obojživelný dorastá do dĺžky 2,8 až 5 metrov, pričom jeho chvost meria od 35 do 60 cm. Hroch je veľký 1,3 až 1,7 m v kohútiku a váži 1 – 4,5 tony. Dĺžka jedného zubu hrocha môže byť až 1 m. Tento druh má sivé sfarbenie tela.
Vonkajšia stavba tela upraviť
Hroch obojživelný má dlhé zavalité telo s robustnou hlavou a malými končatinami. Hlava je obrovská s veľkým nosom a veľkými ústami. Oči s ušami sú malé. V ústach sú vpredu na čeľusti a sánke dva dlhé špicáky s troška menšími, ale taktiež veľkými dvoma zubmi. Na čeľusti a sánke má aj menšie zúbky a dlhý ružový jazyk. Hroch obojživelný dokáže otvoriť čeľuste a sánku do takej veľkosti, že by mohol prekusnúť aj čln, na jeden hryz. Má veľký, ohybný krk. Na malých, stĺpcovitých končatinách má 4 prsty.
Hrošia koža upraviť
Hroch obojživelný má veľmi ovísajúcu, hrubú kožu. Jeho koža je veľmi citlivá na slnečné žiarenie, preto vylučuje červený mazľavý sliz, ktorý pohlcuje UV žiarenie a zároveň zabraňuje bakteriálnej infekcii. Vďaka červenej farbe slizu sa povráva, že hrochy potia krv. Po vysušení dosiahne hrošia koža extrémnej tvrdosti, preto sa kedysi používala aj na brúsenie diamantov.
Referencie upraviť
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
- ↑ a b hroch. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 529.
- ↑ a b c kôň. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 614 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
- ↑ PESCHEK, Anton Albert. Groszes Wörterbuch der modernen europäischen Sprachen. Brünn : Pescheck, 1879. 400 s. Dostupné online. S. 246.
- ↑ KADÁK, Pavel K. Povesti zo všetkých strán sveta : (poučno-zábavná čitanka). Scranton : Paul K. Kadák, 1913. 286 s. S. 210, 211.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hroch obojživelný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hroch obojživelný
