Hruška obyčajná

opadavý listnatý strom

Hruška obyčajná (lat. Pyrus communis) je druh z rodu hruška (Pyrus). Je to opadavý listnatý strom.

Hruška obyčajná
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pyrus communis
Linné, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rôzni autori tento druh vymedzujú rôzne široko: V najužšom význame zahŕňa len pestované rastliny (potom sa po slovensky označuje aj ako hruška domáca). V širších významoch zahŕňa aj niektoré príbuzné divé taxóny (často sú to prinajmenšom taxóny hruška kaukazská -Pyrus caucasica, hruška planá - Pyrus pyraster, niekedy aj hruška snežná - Pyrus nivalis a/alebo niektoré ďalšie taxóny - porov. článok hruška (rod)) a pestované rastliny potom v rámci takto široko poňatého druhu tvoria poddruh hruška obyčajná pestovaná (Pyrus communis subsp. sativa). Nasledujúci text článku sa zaoberá len pestovanými rastlinami, čiže hruškou obyčajnou v najužšom význame.

Charakteristika upraviť

Je to opadavý listnatý strom. Pochádza z oblasti strednej a východnej Európy a juhozápadnej Ázie. Hruška obyčajná je jedným z najvýznamnejších ovocných stromov mierneho pásma, predovšetkým hlavne pre plody zvané hrušky. Cenné je aj drevo hrušky obyčajnej. Hruška obyčajná patrí medzi dlhoveké stromy. Dorastá do výšky 20 metrov a dožíva sa do veku 300 rokov.[1]

Ekológia upraviť

Hruška obyčajná je stromom mierneho pásma. Najvhodnejšie sú oblasti s nadmorskou výškou 200 – 300 m n. m., priemernou ročnou teplotou 8 – 9 °C a priemernými zrážkami 500 – 600 mm. V menšej miere je možné hrušky pestovať aj do 500 m n. m. s priemernou teplotou 6,5 °C a zrážkami do 700 mm.[2]

Drevo upraviť

Drevo hrušky sa vyznačuje tzv. roztrúsene pórovitou stavbou, jeho hustota sa pohybuje medzi 600-740 kg/m³, celkovo je tvrdé (v rámci ovocných stromov patrí hruškové drevo k najtvrdším) a húževnaté, pevné, neláme sa, hodí sa na sústruženie, drevorezby, na výrobu hudobných nástrojov, používalo sa k výrobe drevených závitov (zveráky, lisy), geometrických pomôcok a v xylografii. Hrušku je možné použiť aj na údenie, ale vzhľadom ku kvalite dreva a širokej využiteľnosti je jeho pálenie neekonomické.

Galéria upraviť

Zdroje upraviť

  1. Cezary Pacyniak. Najstarsze drzewa w Polsce. Varšava : Wydawnictwo PTTK Kraj. ISBN 83-7005-199-5. S. 103.
  2. ČEJKA, Gustáv. Radíme zahrádkářům. Bratislava, Ostrava : Príroda Bratislava, Profil Ostrava, 1985. 613 s. 64-163-85. Kapitola Hrušeň a její nároky, s. 178-180.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť