Hugenoti
Hugenoti bol bežný názov prívržencov kalvinizmu vo Francúzsku od polovice 16. storočia do 90. rokov 18. storočia (teda do konca ich prenasledovania, po ktorom sa začalo pre nich používať vo Francúzsku označenie protestanti). Hugenotské hnutie sa rozšírilo hlavne na juhu a západe Francúzska v prvej polovici 16. storočia. Patrila k nemu aj časť šľachty – Bourbonovci, rod Coligny, vojvodovia z Condé a i. - ktorá využívala názorovú opozíciu hugenotov v boji s kráľovskou mocou.
Dejiny upraviť
- 1534 – od tohto roku hugenotov prenasledoval štát
- 1559 – Confessio Gallicana
- 1562 až 1594 - päť náboženských vojen s katolíkmi, na čele katolíckej strany stál rod Guise (podporovaný Španielskom), hugenoti sa zas spojili s anglickou kráľovnou Alžbetou I.
- 24. 8. 1572 – Bartolomejská noc, masaker hugenotov katolíkmi, po ktorej hugenoti vytvorili na juhu Francúzska prakticky samostatné územie
- 1598 - Nantský edikt, po ktorom získali náboženskú slobodu a politickú rovnoprávnosť
- 1629 – zvláštne politické práva boli oklieštené kardinálom Richelieuom
- 1685 – zrušenie Nantského ediktu vyústilo do prenasledovania, mnohí hugenoti emigrovali, hlavne do Ameriky, Južnej Afriky, Holandska, Švajčiarska a Nemecka. Táto emigrácia, najmä remeselníkov a obchodníkov, spôsobila Francúzsku vážnejšie ekonomické straty. Sloboda bola hugenotom zaručená až v priebehu Francúzskej revolúcie.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému hugenoti.
