Hus siatinná

druh vtáka rodu Anser

Hus siatinná[2] alebo hus poľná (Anser fabalis) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v tajge a tundre palearktídy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus siatinná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. V juhozápadnej a severovýchodnej Európe a v západnej a centrálnej Sibíri sú stavy stabilné.[1]

Hus siatinná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anser fabalis
John Latham, 1787
Synonymá
hus poľná

Mapa rozšírenia husi siatinnej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Migrujúca
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Hus siatinná meria 66 – 88 cm, rozpätie krídel má 147 – 175 cm[3] a váži 3 – 4 kg. Obe pohlavia sú rovnako zafarbené, celkovo prevláda sivohnedá farba. Dôležitý rozoznávací znak je, že majú tmavohnedú hlavu, krk a krídla. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Pierka na chrbte a hrudi majú belavé okraje, u mladých vtákov sú okraje hrdzavé. Zobák dospelých je čierny s oranžovým fľakom. U mláďat je zobák tmavý s čiernym nechtom. Nohy sú oranžové.[4]

Hlas upraviť

Ozýva sa menej ako hus divá alebo hus bieločelá. Jej hlas je hlboké "ang-ang".[5]

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Na celom území Slovenska sa vyskytuje počas migrácie a v zime. Výnimočne zahniezdila v roku 1967 na Zemplínskej šírave pri Jovse, kde bol koncom júla videný pár s 3 mláďatami.[6]

Odhadovaný počet zimujúcich jedincov v rokoch 2008 – 2012 bol 1000 – 2000. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli klesajúce.[7]

Odhadovaný počet zimujúich jedincov v rokoch 2013 – 2018 bol 500 – 1500. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli klesajúce.[8]

Hniezdenie upraviť

Husi siatinné si na zimovisku nájdu vo svojom druhom alebo treťom roku života svojho celožitovného partnera.

V marci odtiahnu zo svojich zimovísk. Tie čo hniezdia v tajge, dorazia na hniezdiská už koncom apríla, tie čo hniezda ďalej na sever, v tundre, prilietajú na svoje hniezdiská až koncom mája. V tom čase je tundra ešte pokrytá snehom a ľadom. Hus siatinná je preto spomedzi všetkých druhov arktických husí prvá na hniezdiskách. Kým nadíde čas topenia sa snehu, samčekovia medzi sebou bojujú. Aktu párenia predchádza krátka predohra, ktorá pozostáva z ponárania si krku do vody. Počas párenia vo vode samček často samičku až ponorí pod hladinu. Rituál je ukončený naťahovaním krku a údermi krídel.

Samička potom stavia hniezdo pod krovinami alebo v trstine na suchom mieste. Vyplní ho trávou, machom, lišajníkom a nakoniec páperím. Páperie má sivohnedú farbu so svetlejšou uprostred. Za rok majú len jednu znášku.

Znáška vajec začína v tajge uprostred mája, v tundre uprostred júna. Počet vajec je od dva po osem, najčastejšie štyri až šesť. Vajíčka majú žltkavú farbu. Samička zasadne na posledné vajíčko. Tým zabezpečí aby sa liahli naraz. V tajge sa liahnu za 25 dní, v tundre za 28 až 29. Samček sa nezúčastňuje na sedení, ale stráži hniezdo. Pri vážnom nebezpečenstve sa pritisknú k zemi.

Po jeden a pol mesiaci už dokážu mláďatá lietať. V tom čase už ukončujú aj dospelé obdobie pŕchnutia (júl-august). Začiatkom septembra odlietajú na zimoviská. Viaceré rodiny spoločne opúšťajú hniezdiská.

Potrava upraviť

Na hniezdisku sa živia lišajníkmi, trávami a iným suchozemskými a vodnými rastlinami. Na jeseň žerú rôzne bobule rodu brusnica a rôzne fazule. V ich vedeckom názve je aj latinsky fazuľa spomenutá fabalis, podobne aj anglické pomenovanie bean goose.

Na zimovisku jedia korene, zvlášť Elymus, zemiaky, zrná obilnín, trávy, veľmi obľubujú zvyšky úrody na poliach (kúsky cukrovej repy a kukuricu).

Mláďatá sa živia kvetmi, pukmi a tiež hmyzom, mäkkýšmi, kôrovcami i rybkami.

Taxonómia upraviť

Je známych 5 poddruhov, ktoré sú dnes ornitológmi (napríklad AOU/NACC 2007, IOC a prijatím IOC systému aj na Slovensku[9]) zoskupované do dvoch druhov, podľa toho či hniezdia v tajge alebo v tundre.

Hus siatinná upraviť

hus siatinná (Anser fabalis sensu stricto) (Latham, 1787)[10]

  • A. f. fabalis (Latham, 1787), tajga od Škandinávie po Ural, veľké rozmery tela, zobák je dlhý a úzky so širokým oranžovým pásom
  • A. f. johanseni (Delacour, 1951), tajga v západnej Sibíri, veľké rozmery tela, dlhý a úzky zobák s úzkym oranžovým pásom
  • hus tajgová[2] A. f. middendorffii (Severtzov, 1873), tajga vo východnej Sibíri, veľmi veľké rozmery tela, veľký a dlhý zobák s úzkym oranžovým pásom

Hus tundrová upraviť

hus tundrová[2] (Anser serrirostris ak je považovaná za samostatný druh) (Gould, 1852)[10]


Môže to byť však predčasné rozhodnutie.[10] Tieto dve skupiny sa od seba oddelili pred 2.5 miliónmi rokov, pred 60 000 rokmi došlo k druhotnému kontaktu a nie sú splnené všetky podmienky pre označenie za samostatné druhy, doporučené je považovať ich za poddruhy.[11]

Ochrana upraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1150 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.1. Prístup 25. júna 2021.
  2. a b c d KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016, 2018, 2020), rev. 2020-08-13, [cit. 2021-06-25]. Dostupné online.
  3. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  5. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus siatinná, str. 111 – 112, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  7. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
  8. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
  9. Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko, verzia 13.01.2021. Zoznam druhov SR [online]. Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko, 2021-01-13, [cit. 2021-06-25]. Dostupné online.
  10. a b c IOC World Bird List v11.1 by Frank Gill, David Donsker & Pamela Rasmussen (Eds). Screamers, ducks, geese, swans [online]. worldbirdnames.org © 2021 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, [cit. 2021-06-25]. Dostupné online.
  11. Ottenburghs, J., Honka, J., Müskens, G.J.D.M. et al.. Recent introgression between Taiga Bean Goose and Tundra Bean Goose results in a largely homogeneous landscape of genetic differentiation [online]. nature.com Heredity 125, 73–84 (2020), [cit. 2021-06-25]. Dostupné online.
  12. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Saatgans na nemeckej Wikipédii a Bean goose na anglickej Wikipédii.