HydraPier Pavilion je vodné mólo ležiace na umelo vytvorenom jazere v blízkosti mesta Haarlemmermeer v Holandsku. Postavený bol v roku 2002 ako víťazný projekt medzinárodnej súťaže na vstupný pavilón svetovej záhradníckej výstavy Floridade. V súťaži zvíťazil manželský pár Hani Rashid – Lise Anne Couture, zakladatelia ateliéru Asymptote Architecture z New Yorku. HydraPier je jedným z mála postavených projektov tejto dvojice. Porotu súťaže oslovil poetický koncept pavilónu, ktorý prepája reálne fyzické prostredie s virtuálnymi zážitkami návštevníkov.

HydraPier Pavilion

Inšpirácia a architektúra budovy upraviť

Haarlemmermeer je mesto ležiace medzi Amsterdamom a medzinárodným letiskom Schiphol. Mesto leží päť metrov pod hladinou mora a bolo pred 150 rokmi vysušené a obývané. Architektúra pavilónu bola inšpirovaná práve letiskom a pozostáva z dvoch k sebe naklonených krídel. Povrch každého krídla je pokrytý vodným filmom ktorý steká z týchto naklonených strešných plôch pozdĺž sklenených stien. Tým poskytujú každému návštevníkovi prechod akousi vodnou bránou. Myšlienkou bolo prepojenie technologických a prírodných vplyvov, a to neustálym cirkulovaním vody ponad strechu. Prúd vody týmto spôsobom vytvára spolu s hliníkovým povrchom krídel zrkadliaci a zdanlivo tekutý efekt. Pozorovatelia z výšky ako aj návštevníci môžu cez deň vidieť vznášajúci sa pavilón, odrážajúci na krídlach oblohu, zatiaľ čo v noci pôsobí priam digitálne, vyžarujúc umelé svetlo a odrazy.

Členenie stavby upraviť

Ako naznačujú krídla, pavilón sa skladá z dvoch častí – vstupného krídla a samotného výstavného priestoru, ktorý zastrešuje druhé, výraznejšie krídlo. Vstupný priestor je situovaný pod menším krídlom - v ktorom je priehlbenina na vodu. Z neho sa vstupuje do vodnej aleje a po jej prechode sa návštevník ocitá nad vodou na otvorenom priestranstve a má možnosť vidieť samotný uzavretý výstavný priestor. Z interiéru určenému výstavám je po jednoramennom schodisku prístupná ďalšia vyvýšená plošina.

Koncept vystavovania upraviť

Výstavy v HydraPier sú taktiež netradičné. Výstavné panely sa digitálne premietajú priamo na sklenenú strechu pavilónu. Multimediálnu exhibíciu umocňuje hladina okolitého jazera so zaujímavými svetelnými efektami.

Konštrukčné riešenie upraviť

Hani Rashid pri objasňovaní pozadia tohoto projektu zdôraznil, že nešlo iba o realizáciu zvizualizovaného počítačového modelu, ale o vytvorenie miesta nekonvenčných zmyslových zážitkov. Základným konceptom pavilónu bolo prepojenie sveta vody a súše. Strecha pavilónu pokrytá tečúcim vodným filmom, podľa slov Rashida, mapuje pavilón a animovanou textúrou ovplyvňuje svetelnou atmosféru v interiéri. Aby mohli slnečné lúče prestupovať cez vodný film do interiéru, bolo nutné vyvinúť sklenenú strechu vyrobenú z laminátového skla. Firmou, ktorá bola schopná realizovať tak vysoko technologickú stavbu, bola Octatube, ktorej riaditeľom je Dr. Mick Eekhout – profesor na katedre vývoja stavebných súčastí delftskej fakulty architektúry. Práca s ohýbanými lamináto-sklenenými panelmi bola natoľko zásadná, že si HydraPier vyslúžil ocenenie The DuPont Benedictus Award.

Externé odkazy upraviť