Ifitos alebo Ífitos (starogr. ΊφιτοςIfitos, lat. Iphitus) je v gréckej mytológii syn Haimóna (alebo Praxónida), potomka élidského kráľa Oxyla, obnoviteľ olympijských hier založených Heraklom (alebo Pelopom).[1][2]

Diskobolos,(symbol starovekých olympijských hier) je rímska kópia gréckeho originálu od sochára Myróna, cca 140 pred Kr.,

Historický pôvod starovekých olympijských hier je stratený v hmlách času, ale niekoľko mýtov a legiend o pôvode hier prežilo až do dnešných čias. Za zakladateľa olympijských hier sa v starovekom Grécku považoval povedľa Pelopa Herakles, ktorý ich podľa jednej verzie založil na pamiatku svojho víťazstva nad élidským kráľom Augeiom.[2] Herakles potom určil, aby sa hry konali pravidelne každé štyri roky. Hry založené Heraklom však nemali dlhé trvanie.

Hry v Olympii podľa antického autora Strabóna obnovil a vrátil do povedomia ľudí Oxylos, ktorý priviedol Dórov do Élidy a s ich pomocou sa tam stal kráľom.[3] Hry v Olympii sa však po smrti Oxyla pre rozbroje v Grécku znova nekonali a opäť ich obnovil až jeho neskorší potomok, élidský kráľ Ifitos.[2]

Po dórskom vpáde sužovali Grécko vzájomné krvavé boje a hrozilo, že sa všetci navzájom vykynožia a keď sa k tomu pridal ešte aj mor, rozhodol sa Ifitos urýchlene konať a vyslal do Delf poslov požiadať tamojšiu veštiareň o pomoc.[1] Od Pýthie dostal potom radu, aby obnovil olympijské hry.[1]

Ak delfská veštiareň nariadila usporiadať hry, sledovala tým nastolenie mieru v gréckom svete. Keďže Ifitos vedel, že jeho krajina je vojensky slabá a jeho slovo by v Grécku veľa nezavážilo, spojil sa s najmocnejším gréckym štátom tých čias, so Spartou.[2] So spartským zákonodarcom Lykurgom potom uzavreli zmluvu o všeobecnom posvätnom mieri, ktorý mal trvať počas olympijských hier a s odvolaním sa na delfskú veštiareň ju vyhlásili za záväznú pre všetkých Grékov.[2][4] Text zmluvy, ekecheirie [5].(po grécky "zdržanie sa rúk, čiže zbraní") následne vyryli na disk a ten umiestnili do chrámu bohyne Héry v Olympii. Tento "Ifitov disk" videl ešte v druhom storočí Pausanias[6] ležať na stole zo zlata a slonoviny, na ktorý sa ukladali vavrínové vence určené víťazom. Pausanias poznamenal, že text nebol napísaný vodorovne, ale do kruhu.[2]

Napriek tomu, že historická existencia kráľa Ifita modernou vedou nebola dokázaná, olympijské hry, ktoré Ifitos obnovil sa podľa starovekých tvrdení stali prvými historickými hrami. Rok ich založenia, 776 pred Kr. sa stal východiskovým rokom starovekého gréckeho kalendára.[7]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,4,5–6.
  2. a b c d e f Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 108–112.
  3. Strabón, Geografia, 8,3,3.
  4. Plutarchos, Bioi paralléloi, Lykourgos, 1.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,10,10.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,26,2.
  7. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 224.

Pozri aj upraviť