Wikipédia

Igor Vsevolodovič Girkin

ruský dôstojník

Igor Vsevolodovič Girkin (rus. И́горь Все́володович Ги́ркин) tiež známy ako Igor Ivanovič Strelkov[1] (* 17. december 1970 Moskva, Sovietsky zväz) je bývalý príslušník FSB (1996 – 2013), účastník bojov na východnej Ukrajine, v roku 2014 pôsobil ako veliteľ vojsk proruských separatistov na Donbase.

Igor Vsevolodovič Girkin
veliteľ vojsk proruských separatistov na Donbase
Igor Vsevolodovič Girkin
Iné menáIgor Strelkov
Narodenie17. december 1970 (53 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz
Národnosťruská
Známy vďakaúčasť v rusko-ukrajinskej vojne
PodpisIgor Vsevolodovič Girkin, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkaistrelkov.ru
CommonsSpolupracuj na Commons Igor Vsevolodovič Girkin

Niekoľko mesiacov viedol povstalcov počas bojov pri meste Sloviansk. Po ústupe viedol sily proruských ľudových milícií v Donecku. Od 12. mája do 14. augusta 2014 bol veliteľom ozbrojených síl Doneckej ľudovej republiky (DĽR)[2], od 16. mája do 14. augusta – minister obrany DĽR.

Je mu pripisovaná spoluzodpovednosť za zostrelenie malajzijského dopravného lietadla (let Malaysia Airlines 17) v auguste 2014 nad Donbasom.[3][4] Ukrajinské úrady a viaceré ľudskoprávne organizácie ho obviňujú z vojnových zločinov, ktoré spáchal počas svojho angažovania v konflikte na východe Ukrajiny.[5][6]

Po odchode z postu ministra obrany opustil územie Donbasu. Je verejne aktívny, často na sociálnych sieťach komentuje dianie na rusko-ukrajinskom fronte.

Životopis upraviť

Mladosť a raná kariéra upraviť

Igor Vsevolodovič Girkin sa narodil 17. decembra 1970 v Moskve v rodine Vsevoloda Ignatieviča Girkina a Ally Ivanovny Girkinovej (rod. Runovej). Študoval na moskovskej strednej škole č. 249. V rokoch 1987 – 1992 absolvoval Moskovský štátny inštitút histórie a archívov.

Následne údajne odišiel z Moskvy bojovať do Podnesterska ako dobrovoľník.[7]

Už v auguste 1992 sa Girkin vrátil do Moskvy, ale ešte toho istého roku odišiel do Bosny, kde sa v rámci ruských dobrovoľníckych jednotiek zúčastnil na strane Armády Republiky Srbskej vojny v Bosne a Hercegovine. Niektoré zdroje mu prisudzujú spoluúčasť na masakroch pri meste Višegrad.

Zúčastnil sa aj prvej čečenskej vojny. Podľa uniknutej emailovej komunikácie bol v rokoch 1996 – 2013 príslušníkom FSB. Zúčastnil sa aj druhej čečenskej vojny. V roku 2013 odišiel z FSB s hodnosťou plukovníka.

Účasť v bojoch na Donbase upraviť

V apríli 2014 sa zapojil do akcií pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny. 12. apríla 2014 sa jeho skupina, ktorej príslušníci sa nazvali prívržencami Doneckej ľudovej republiky, zmocnila administratívnych budov (polícia, mestská rada) v Sloviansku a oznámila, že mesto prechádza pod kontrolu DĽR.[8]

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky Borodaj poveril 26. apríla 2014 Girkina vedením ľudových milícií Donbasu. 29. apríla bol Girkin zaradený do zoznamu osôb, voči ktorým boli uvalené západné sankcie – zákaz vstupu a zmrazenie aktív v EÚ. 20. júna bol zaradený na sankčný zoznam USA.[9]

2. mája 2014 obnovili ukrajinské bezpečnostné sily ofenzívu v oblasti Slavianska a Kramatorska. Strelkov viedol separatistov, ktorí bránili Slaviansk.

V máji 2020 Strelkov v rozhovore s ukrajinským novinárom Dmitrijom Gordonom uviedol, že osobne vydal rozkaz zastreliť Jurija Popravku a Jurija Ďakovského, ktorí boli podľa Strelkova členmi Pravého sektora a prišli do Slaviansku ako členovia 5-člennej sabotážnej skupiny. Ich telá so známkami mučenia našli v apríli 2014 v rieke neďaleko Slavianska. Strelkov tiež priznal, že je spoluzodpovedný za vraždu Volodymyra Rybaka, poslanca Gorlovskej mestskej rady, ktorý sa pokúsil vrátiť vlajku Ukrajiny na budovu Gorlovskej radnice.[10] [11]

Deň po referende o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky Girkin oznámil, že prijal funkciu veliteľa proruských separatistov Doneckej ľudovej republiky a oznámil zavedenie režimu tzv. protiteroristickej operácie. Zároveň vyzval Ruskú federáciu, aby „prijala opatrenia primerané situácii na ochranu obyvateľstva DĽR, vrátane možnosti vstupu kontingentu ‚mierových síl‘ spoza východnej hranice.“ Nepovedal nič o svojom pôvode, poprel prijímanie zbraní alebo munície z Ruska. Zároveň oznámil, že jeho milície neprepustia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých vzali ako rukojemníkov, dokiaľ ukrajinská vláda neprepustí zadržiavaných proruských aktivistov.[12]

Najvyššia rada DĽR vymenovala 15. mája Girkina za šéfa Bezpečnostnej rady a ministra obrany DĽR.

Podľa správy, ktorú vydal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, „údajne 26. mája na príkaz Strelkova Dmytro Slavov („veliteľ roty ľudových milícií“) a Mykola Lukyanov („veliteľ“ čaty domobrany Doneckej ľudovej republiky') boli „popravení“ v Sloviansku po tom, čo boli „odsúdení“ za „rabovanie, ozbrojenú lúpež, únos a opustenie bojiska.“ Rozkaz, ktorý sa rozšíril a vyvesil uliciach v Sloviansku, sa odvolával na výnos Prezídia Najvyššej rady ZSSR z 22. júna 1941.

26. mája 2014 bol údajne podľa správy, ktorú vydal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, zverejnený Girkinov rozkaz, ktorý oznamoval, že dvaja velitelia ľudových milícií v Slaviansku boli na jeho rozkaz armády zastrelení. Dmytro Slavov („veliteľ roty ľudových milícií“) a Mykola Lukyanov („veliteľ“ čaty domobrany Doneckej ľudovej republiky') boli popravení v Sloviansku po tom, čo boli „odsúdení“ za „rabovanie, ozbrojenú lúpež, únos a opustenie bojiska.“[13] Girkin bol neskôr v dôsledku úspešnej ukrajinskej ofenzívy nútený v noci zo 4. na 5. júla 2014 zo Slavianska utiecť. Najprv do Kramatorska, neskôr do Gorlovky a napokon do Donecka.

Viaceré zdroje citovali príspevok na sociálnej sieti VKontakte zo 17. júla 2014, z účtu pod Girkinovým menom, ktorý radostne oslavoval zostrelenie nepriateľského lietadla približne v rovnakom čase, ako sa zrútil Boeing 777 Malaysia Airlines na východnej Ukrajine v rovnakej oblasti pri ruských hraniciach. Príspevok odkazoval na to, ako boli vydané varovania, aby lietadlá nelietali vo vzdušnom priestore separatistov, a písal o zostrelení ukrajinského vojenského dopravného lietadla Antonov An-26.[14] Tento príspevok bol neskôr v priebehu dňa odstránený a účet za ním tvrdil, že Girkin nemá na tejto sociálnej službe žiadny oficiálny účet. Girkin neskôr v roku 2020 v rozhovore s ukrajinským novinárom Gordonom prijal morálnu zodpovednosť za zostrelenie civilného lietadla.[3]

19. júna 2019 Spoločný vyšetrovací tím pod vedením Holandska (ktorého obyvatelia tvorili najväčšiu časť obetí zostreleného malajzijského lietadla) vyšetrujúci zostrelenie MH17, oficiálne oznámil trestné konanie proti Girkinovi a trom ďalším mužom.[15] Súdne konanie sa malo začať 9. marca 2020 pred okresným súdom v Haagu. Vyšetrovací tím uviedol, že požiada Rusko o vydanie podozrivých, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na ruskom území. 17. novembra 2022 holandský súd odsúdil v neprítomnosti Girkina, Dubinského a Charčenka na doživotie a vyplatenie 16 miliónov eur ako odškodného pre najbližších príbuzných obetí.[16][17]

14. augusta 2014 bol Girkin odvolaný z funkcie veliteľa Doneckých pro ruských milícií. Girkin neskôr vinil zo svojho odvolania z rezignácie Vladislava Surkova[18], dlhoročného prvého námestníka ruskej prezidentskej kancelárie, blízkeho Vladimirovi Putinovi a považovaného za Kremeľského ideológa. Podľa Stanislava Belkovského bola hlavným dôvodom odvolania Girkina z funkcie „ministra obrany“ množstvo pozornosti, ktoré vyvolalo zostrelenie MH17 a negatívny vplyv na kroky Ruska na Ukrajine, ktoré to vyvolalo.

Po odchode z postu ministra obrany opustil územie Donbasu. Je verejne aktívny, často na sociálnych sieťach komentuje dianie na rusko-ukrajinskom fronte.

Ruská invázia na Ukrajinu upraviť

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa už od konca marca 2022 v Girkinových komentároch o situácii na Ukrajine na sociálnych sieťach objavili výzvy na aspoň čiastočnú mobilizáciu armády.[19]

21. júla 2023 bol Girkin zatknutý ruskými úradmi pre jeho verejné výzvy na páchanie extrémizmu. Je zadržiavaný v Moskovskej väznici Lefortovo.[20] V januári 2024 bol odsúdený na 4 roky väzenia za výzvy k extrémizmu, rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.[21]

Referencie upraviť

  1. ↑ Боевые заслуги: кто научил воевать Игоря Стрелкова [online]. svpressa.ru, 2014-06-05, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  2. ↑ Игорь Стрелков провозгласил себя командующим "армии ДНР" [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  3. ↑ a b DRÁBEK, Ivan. Rambo z Donbasu prijíma „morálnu zodpovednosť“ za zostrelenie boeingu. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-05-21. Dostupné online [cit. 2022-09-20]. ISSN 1336-197X.
  4. ↑ ČTK. Pozostalí po obetiach letu MH17 žalujú veliteľa separatistov. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2015-07-16. Dostupné online [cit. 2022-09-20]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ Russian Donbas militant leader Girkin admits to using civilians as human shields & other war crimes [online]. khpg.org, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  6. ↑ KUPFER, Matthew. Ukraine charges Russian militant Girkin with war crimes [online]. kyivpost.com, 2020-06-16, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  7. ↑ БОБРОВА, Ирина. Игорь Стрелков: как книжный мальчик стал командующим ополчением Донбасса [online]. mk.ru, 2014-05-28, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  8. ↑ Мэр Славянска поддержала захватчиков райотдела и горадминистрации [online]. vesti.ua, 2014-04-12, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  9. ↑ ТСН Редакция. США ввели санкции против главарей террористов-сепаратистов на Донбассе и в Крыму [online]. tsn.ua, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  10. ↑ Girkin priznalsa v ubijstve trech ukrajincev / Гиркин признался в убийстве трех украинцев [online]. gordonua.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  11. ↑ РОМАЛИЙСКАЯ, Ирина. "On vybrošen, no suti, za bort" Eksperty iz Rossii i Ukrajiny objasniajut, kak invterviu Igora Girkina budet ipoľzovano protiv neho na sudach / "Он выброшен, по сути, за борт". Эксперты из России и Украины объясняют, как интервью Игоря Гиркина будет использовано против него в судах [online]. currenttime.tv, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  12. ↑ Ukrainian separatist leader defends capture of 'Nato spies'. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2014-04-26. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. ISSN 0261-3077.
  13. ↑ Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights, Report on the human rights situation in Ukraine 15 June 2014 [online]. ohchr.org, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  14. ↑ STERBENZ, Christina. Pro-Russian Rebel Leader: 'We Have Warned Them — Not To Fly In Our Sky' [online]. businessinsider.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  15. ↑ MH17: Four charged with shooting down plane over Ukraine [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  16. ↑ Three convicted & sentenced to life in prison for downing flight MH17; One acquitted [online]. nltimes.nl, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online.
  17. ↑ Three men found guilty of murdering 298 people in shooting down of MH17. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2022-11-17. Dostupné online [cit. 2022-11-18]. ISSN 0261-3077.
  18. ↑ Доповідь Нємцова: Путін. Війна [online]. pravda.com.ua, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  19. ↑ "Низовой патриотизм не приветствуется". Как в России запрещают несанкционированную поддержку войны [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  20. ↑ TASR. Girkin je v moskovskej väznici Lefortovo, v cele má chladničku i televíziu. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-07-23. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ ČTK. V Moskve odsúdili radikála Girkina, dostal štyri roky vo väzenskej kolónii. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-01-25. Dostupné online [cit. 2024-02-27]. ISSN 1336-1996.

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Igor Girkin na anglickej Wikipédii a Стрелков, Игорь Иванович na ruskej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Igor_Vsevolodovič_Girkin&oldid=7809504“