Indukčný ohrev
Zdroj indukčného ohrevu
Cievka indukčného ohrevu
Indukčný ohrev je metóda ohrevu elektricky vodivého materiálu (obvykle kovu) vírivými prúdmi, ktoré sa v ňom indukujú elektromagnetickým poľom. Ohrev sa vykonáva cievkou s niekoľko málo závitmi, do ktorej sa umiestni ohrievaný materiál. Cievka je napájaná striedavým napätím od frekvencie 5 kHz, až do frekvencie niekoľkých desiatok až stoviek kHz. Nižšie frekvencie sa používajú na ohrievanie veľkých predmetov, vyššie frekvencie na ohrev drobných a tenkostenných predmetov.
Pri výkonnejších zariadeniach býva cievka chladená vodou, ktorá preteká jej vnútrom.
Používané frekvencie indukčného ohrevu
| Frekvencia (kHz) | Veľkosť ohrievaného materiálu |
|---|---|
| 5 – 30 | Silné materiály |
| 100 – 400 | Malé diely |
| 480 | Mikroskopické kúsky |
Využitie
V oceliarstve a metalurgii neželezných kovov
Spájkovanie, žíhanie, zváranie, tavenie a pod.
V domácnosti
Indukčné variče
Výhody/nevýhody indukčného ohrevu
Výhody indukčného ohrevu
- relatívne vysoká účinnosť a nízke straty, (ohrev vzniká v ohrievanom telese) narozdiel od iných zdrojov, (pecí) kde je teleso ohrievané vonkajším zdrojom tepla
- ekonomicky úsporný zdroj, (narozdiel od iných zdrojov, napr. fosílnych palív)
- možnosť zohrievania v ochrannej atmosfére alebo vo vákuu
- čistá prevádzka
Nevýhody indukčného ohrevu
- možné spôsobovanie elektromagnetického rušenia v okolí (indukčný ohrev je v podstate výkonný strednovlnný alebo dlhovlnný vysielač)
Externé odkazy
- More than 20 induction heating videos (po anglicky)
- Homemade instruction of induction heating. (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Induktiolämmitys na fínskej Wikipédii a Indukční ohřev na českej Wikipédii.